Kronika pešieho pluku 4



Kronika zachytáva udalosti roku 1939, vznik a formovanie pešieho pluku 4 so sídlom v Trnave ako aj jeho účasť na protipoľskom ťažení v septmebri 1939 ako súčasť 1. divízie Jánošík.

Udalosti v marci 1939

Mníchovskou dohodou nebol dejinný proces ukončený. Po opatreniach, ktoré boly na Slovensku prevedené k 10. marcu 1939, a ktoré boly diplomatickou cestou likvidované, Slovensko sa osamostatnilo politicky a vojensky. Slovenská vláda ustanovila pplk. g. št. Ferdinanda Čatloša za ministra národnej obrany. Veliteľstvo V. sboru prevzal mjr. g. št. Jurech. Veliteľom bratislavskej posádky stal sa škpt. del. Majerčík. Ten istý ustanovil škpt. Černeka Jána za veliteľa ppl. 39 „G. G.“1 Velenie nad I. – III/39 prápormi prevzali škpt. Imrich Václav, por. pech. Alois Valent a škpt. Karol Heidler, hospodárom pluku stáva npor. prov. Šťastný, neskoršie šrtm. Kortus, šeflekárom pluku bol určený ppor. zdrav. MUDr. Krajčovič.
V Trnave preberá velenie nad posádkou a p. pl. 23 „A.S.“2 kpt. pech. Kolener Emil. Velitelia práporov sú: npor. Neštiak Augustín, npor. Čunderlík Ladislav a npor. Vosátko. Veliteľom náhradného práporu p. pl. 23 stáva sa npor. Uhrovič. P. pl. 33 „D.A.“3 prevzal nový veliteľ kpt. pech. Bezkid. Tieto zmeny veliteľov stávajú sa dňa 14. marca, keď slovenskí dôst. a rot. preberajú funkcie po odchádzajúcich českých gážistoch do Protektorátu. Krátko po prevzatí moci na Slovensku je odoslaná kombinovaná rota s RDZ a Technickou rotou p. pl. 39 na ohrožené východné Slovensko. Veliteľmi boli por. pech. Valent Alois, por. pech. Hujsa, por. pech. Masaryk. Rovnako boly odosielané roty z mužstva slovenskej národnosti II. ročníku, doplňované k 1. marcu nastúpivšími a dobre sa osvedčivšími no-váčkami na východné Slovensko od p. pl. 23 a p. pl. 33. Po energickom zásahu mladého slov. voj. proti nepriateľskému vpádu, ktorý bol zastavený, k 1. aprílu bola nariadená demobilizácia. Behom tejto akcie na východnom Slovensku presunul sa p. pl. 33 do Trnavy, kde sa slučoval s p. pl. 23. V mesiaci apríli sa diala u pluku demobilizácia, uskladňovanie, konzervácia materiálu, prípravy pre reorganizáciu a pokračovalo sa vo výcviku nováčkov a nácviku pre slávnostný pochod slovenského voj. 14. mája v Bratislave. Je treba spomenúť v tomto prvopočiatku zvlášť činnosť a prácu u náhradného práporu v Trnave. Veliteľom bol spomenutý npor. v zál. Uhrovič, početnú agendu viedol rtm. Paták, správca aug. skladu bol por. v zál. Keneši.

Udalosti v máji – až v auguste 1939 u p. pl. 4

Po bojoch, ktoré musela prekonať mladá slov. armáda na vých. Slovensku a po prepustení záložníkov do ich domovov, počalo sa u všetkých složiek s intenzívnym výcvikom, ktorý bol shodou nepriaznivých okolností a búrlivých dôb trochu zanedbaný.
Armáda musela zároveň s ostatnými složkami prekonávať všetky ťažkosti, ktoré jej vývoju stály v ceste v prvých dňoch samostatného slov. štátu. Ačkoľvek práce bolo veľa a pracovných síl málo a nezapracovaných, vytváraly sa ucelené jednotky, vedomé svojej úlohy a zodpovednosti.
Dňa 14. mája malo byť v Bratislave prvé defilé slov. armády, ku ktorému sa konaly prípravy už od prvých májových dňov. Vojaci cvičili s veľkou radosťou a usilovnosťou, aby sa mohli ukázať svetu, že sú dôstojnými reprezentantmi slovenského národa – novej slovenskej armády.
14. máj je nezabudnuteľným dňom v dejinách vývoja slov. armády, ktorý s veľkou pozornosťou sledoval celý slovenský národ. Každý roduverný Slovák sa tešil z tohto slávnostného dňa slovenskej armády, či ju už sledoval osobne, alebo len u rádiového prijímača. Bratislava snáď ani ešte nevidela toľko nadšenia a radosti.
Tu pochodovali chlapci našej vlastnej krve za zvukov revolučných gardistických piesní s pevným a odhodlaným pohľadom do budúcnosti. Bol to pochod víťaznej armády, búrlivé pozdravovanej veľkými zástupmi bratislavského i vidieckeho obyvateľstva.
A len čo doznely zvuky bratislavskej, nezabudnuteľnej vojenskej slávnosti už prichádzajú rozkazy k ďalšej práci a tvorbe.
15. máj je medzníkom vo vývoji slovenskej armády. V tento deň počínajú jestvovať slovenské pluky všetkých složiek zbraní, tedy i p. pl. 4, ktorý bol vytvorený z býv. p. pl. 23 „AS“, z p. pl. 33 „DA“ a z p. pl. 39 „GG“.
Reorganizácia bola prevedená tým spôsobom, že pešie roty I/4 práp. vznikly z peších rôt I/39 práporu a III/33 práporu, pešie roty II/4 práporu z peších rôt II/39 a II/33 práporu, pešie roty III/4 práp. vznikly z peších rôt pešieho pluku 23, 4/4 rota bola vytvorená zo 4/39 a 12/39 roty, 8/4 rota bola vytvorená z 8/33 a 8/39 roty. Rota doprov. zbraní vzniká z RDZ všetkých troch plukov, taktiež pomocná a technická.
Náhr. prápor vznikol z náhr. práporov všetkých troch plukov. Veliteľ náhr. práporu mal opravdu veľmi ťažký úkol, aby postavil a uviedol do poriadku túto najdôležitejšiu organizačnú složku pluku, pretože agenda týchto telies odchodom českých dôstojníkov bola ponechaná bez dohľadu a vedenia a najmä preto, že agenda p. pl. 33 i časť agendy p. pl. 39 bola zničená, spálená nemeckým vojskom, ktoré zabralo miesta, kde boly tieto prápory dislokované, domnievajúc sa, že i Senica a Pezinok patria do záujmového priestoru nem. ríše. No, vďaka mjr. pech. Imrichovi Václavovi a stot. pech. Strapákovi Martinovi, bol i tento najťažší oriešok rozlúštený a čoskoro celé spravovanie p. pl. 4 prišlo do normálnych koľají. Reorganizáciou slov. armády boli premiestnení k pluku tiež noví dôstojníci. Bolo zapotreby najmä veliteľov rôt, pretože rotám veleli väčšinou záložní dôstojníci, ktorí neboli zapracovaní do tejto agendy, ponevač ani za ich prezenčnej služby, ani pri cvičeniu nebolo príležitosti, aby sa zasvätili do tejto práce. Zadelenie dôstojníkov k 15. máju 1939 bolo nasledovné:

Veliteľstvo pluku s pomocnou stotinou:
Veliteľ pluku: mjr. Ladislav Bodický, povýšený dňom 17. mája 1939 na ppl. pech. ustanovený výn. MNO čís. 51 dôv. 1. org. z 1. V. 1939,
Zástupca vel. pluku: mjr. pech. František Stojan, ponechaný výn. MNO čís. j. 23211 dôv. 1 osob. 1939 u p.pl. 4, pridelenie k p. pl. 1 zrušené.
I. plukovný pobočník: stot. pechoty Jozef Bohuslav,
II. plukovný pobočník: por. pech. Karol Strapák,
Zdrav. dôst.: npor. pech. Jozef Fickuliak,
Chemický dôstojník: zvk. pech. Václav Hauner,
Šéflekár: por. zdrav. prez. sl. MUDr. Jozef Krajčovič,
Hospodár: zvk. účtovníctva Ján Kortus
Likvidátor: zvk. účtov. Jozef Ort, ponechaný výn. MNO. č.j. 191081 s. o. z. 1.a 20 V. 1939 u p. pl. 4 pridelenej k p. pl. 5 zrušené,
Správca materiálu: zvk. odevníctva Štefan Čulen,
Rotmajster odev.: zvk. pech. Vojtech Štöger, výn. MNO č.j. 23000/1 osob. z 10. V. 1939, zrušené pridelenie k p. pl. 1, trvale pridelený k p. pl. 4,
Plukovný zbrojar: zvk. zdroj. Eduard Pardubský,
Plukovný podkováč: dôst. zást. Norbert Langer, nastúpil službu u p. pl. 4 dňom 26. V. 1939,
Veliteľ pomocnej stotiny: npor. pech. Alois Šimo, výn. MNO č.j. 23068/1 osob. 1939, reaktivovaný, v prezenčnej službe od 14. IV. 1939,
Účetný stotiny: rtk. pech. František Kašpar,
Veliteľ hudobnej čaty: dôst. zást. dir. František Rylich,
Rotmajstri hudobníci: zvk. hud. František Hanus,zvk. hud. Karol Borde, zvk. hud. Jindrich Bayer, rtk. hud. Ľudovít Adamčík.

Technická stotina:
Veliteľ stotiny: por. pech. Václav Kezman,
Veliteľ spoj. čaty: rtk. pech. Michal Sabó,
Účetný stotiny: zvk. pech. Václav Hauner
Stotina DZ:
Veliteľ stotiny: por. pech. Augustin Hujsa,
Účetný stotiny: zvk. pech. Rudolf Šturdík.
Náhradný prápor:
Veliteľ práporu: škpt. pech. Imrich Václav, povýšený dňom 17. mája 1939 na mjr. pech., ustanovený výn. MNO č.j. 51 dôv. 1. org. z 1. V. 1939,
Pobočník: npor. pech. Pavel Zhorela,
Správca aug. skladu: por. pech. Imrich Keneši, výn. MNO č.j. 23245 dôv. 1 osob. z 20.V. 1939 premiestnený k p. pl. 4 pre náhradný prápor výn. MNO č.j. 23068/1 osob. 1939 aktivovaný,
Rotmajster početný: zvk. pech. Ján Paták,
Účetný stotiny: zvk. pech. František Karovič.
I. prápor:
Veliteľ práporu: škpt. pech. Anton Vick, povýšený dňom 17. mája 1939 na mjr. pech., ustanovený výn. MNO č.j. 51 dôv./1 org. z 1. V. 1939,
1. stotina: veliteľ stotiny por. pech. Margitán Štefan,
2. stotina: určený stotiny rtk. pech. František Zuzák,
3. stotina: veliteľ stotiny npor. pech. Štefan Žižka, výnos MNO č.j. 13480/1 osob. 1939 aktivovaný dňom 31. V. 1939 pre p. pl. 4 koná službu u p. pl. 4 od 30. V. 1939, Účetný stotiny rtk. pech. Ján Ďurec,
4. stotina: veliteľ stotiny por. pech. Karol Schultz, Účetný stotiny zvk. pech. Anton Weber.
II. prápor:
Veliteľ práporu: škpt. pech. Jozef Benedik, povýšený dňom 17. mája 1939 na mjr. pech.,
5. stotina: účetný stotiny rtk. pech. Jozef Mandel, výn. MNO č.j. 102128/14/1 osob. z 10. V. 1939 reaktivovaný,
6. stotina: veliteľ stotiny npor. pech. Ján Urminský na ústny rozkaz MNO 1 osob. ostáva u pl. 4 pridelený k p. pl. 1 zrušené v prez. služ. od 3. IV. 1939,
7. stotina: veliteľ stotiny por. pech. Ladislav Kemeneš,
8. stotina: veliteľ stotiny npor. pech. Ľudovít Križko, výn. MNO č.j. 12308/71/1 osob. aktivovaný, Účetný stotiny zvk. pech. Jozef Revúčan.
III. prápor:
Veliteľ práporu: stot. pech. Emil Kolener, ustanovený výn. MNO č.j. 51 dôv/1 org. 1939 z 1. V. 1939,
9. stotina: veliteľ stotiny por. pech. v zál. Teofil Galba, Účetný stotiny zvk. pech. Konštantín Rehák,
10. stotina: veliteľ stotiny por. pech. Oskar Bunta, výn. MNO č.j. 23068/1 osob. 1939, aktivovaný,
11. stotina: veliteľ stotiny: por. pech. Emil Štepánek, výn. MNO č.j. 23369/1 osob. 1939 zrušené pridelenie k SP II., ostáva u p. pl. 4 s určením pre III. prápor, Účetný stotiny rtk. pech. Štefan Bednárik
12. stotina: veliteľ stotiny por. pech. Mikuláš Čordáš, aktivovaný výn. MNO č.j. 12308/1 osob. z 10. V. 1939, dňom 15. V. 1939 a v prez. služ. od 15. V. 1939, Účetný stotiny zvk. pech. Štefan Royko, Práp. zbrojar: zvk. pech. zbroj. Mikuláš Veselka

Tempo vývoja slovenskej armády šlo opravdu rýchlym krokom. Len čo sa pluk zformoval už prichádzajú rozkazy a nariadenia týkajúce sa výcviku nováčkov. Pre týchto boly zriadené výcvikové strediská, kde mali byť nováčkovia cvičení súc odlúčení od staršieho mužstva, aby dostali opravdu len idei slovenskej armády a aby výcvik mohol vyť vedený nepretržite a intenzívne. Pre výcvik nováčkov p. pl. 4 bol určený Ružomberok. Dňa 16. mája odchádzajú zo Svätoplukových kasáreň všetci nováčkovia pluku za doprovodu plukovnej hudby na filiálne nádražie, aby ešte toho dňa odišli zvláštnym transportom do Ružomberka. Veliteľom výcvikového strediska bol mjr. pech. Zapletal, ako inštruktori boli určení títo dôstojníci pluku: popr. pech. Perl, por. pech. Ján Alena, por. pech. Ďuriš Rubanský, por. pech. Tomáš Liška, por. pech. Jozef Masarik, ppor. Arpád Turányi (utopil sa v lete vo svojom rodisku v Novej Bani, v Hrone). Nakladanie riadil por. pech. Ján Alena, bolo prevedené vzorne.
Transport dorazil do Ružomberka 14. 45. Po vyložení na uliciach kade pochodovali nováčkovia boli uvítaní školskou mládežou. S balkónu Mestskej radnice prehovoril k vojakom starosta mesta Ružomberka, ktorý zdôraznil, že ružomberské obyvateľstvo si váži a ctí slovenskú armádu a jej reprezentantov a, že jej chce napomáhať a s ňou priateľsky spolunažívať. Toto milé uvítanie bolo ukončené zaspievaním hymny: Hej Slováci!, po čom nováčkovia odpochodovali do svojich ubikácií.
Pretože ubytovacie podmienky v Ružomberku nevyhovovaly, čo pochopiteľne šlo na úkor dobrého ducha vojakov, ba i kázne a poriadku, bolo výcvikové stredisko premiestnené jednak do Žiliny a Trenčína, jednak do Trnavy. Dňa 20. mája odišla spojovacia poddôstojnícka škola do Trenčína, ktorej veliteľ bol stanovený por. pech. Tomáš Liška.
Zatiaľ čo sa vo výcvikových strediskách intenzívne cvičilo, pokračovalo sa v Bratislave u pluku v detailnej reorganizácii. Bolo nutné previesť evidenciu služ. kníh, zbroj. materiálu, výstroje a voj. materiálu vôbec.
Dňa 30. mája bolo zvolená sňatková komisia pluku, do ktorej boli zvolení za dôstojníkov: mjr. pech. Jozef Benedik, npor. pech. Alojz Šimo, mjr. pech. Stojan, stot. pech. Jozef Bohuslav. Za rotmajstrov: zvk. odev. Štefan Čulen, zvk. úč. Ján Kortus, zvk. zbroj. Eduard Pardubský, zvk. úč. Jozef Ort.
Ačkoľvek vývoj mladého slovenského štátu išiel po všetkých stránkach úspešne ku pre-du a každý sa z tohoto vývoja a pokroku a diela z vlastnej práce opravdu tešil, predsa neboly ešte vykorenené všetky zbytky posledných revolučných mesiacov a najmä nie zbytky starého režimu, pretože časom bola vedená proti vtedajšiemu režimu na Slovensku štvaná propaganda, ktorá chcela tiež skaziť dobrý pomer medzi nemeckou ríšou a Slovenským štátom. Tieto akcie boly podporované zo zahraničia. V tejto dobe pracovali poľskí agenti tiež pre československé légie v Poľsku, do ktorých vstúpili tiež niektorí príslušníci slovenskej armády, súc zvábení úplatkami a peknými sľubmi, ba je podozrenie, že niektorí tam boli zavlečení násilím. Vďaka energii a rozumnému vedeniu armáda bola uchránená v celku od týchto akcií, ktoré chceli rozvracať a zničiť zplnené túžby všetkých Slovákov.
Vznikom Slovenského štátu zmenil sa i duch výchovy slov. vojáka. Tohto roku po prvý raz zúčastnila sa armáda slávnosti Božieho Tela. Z mužstva p. pl. 4 boly postavené 2 čestné roty, z toho 1. v Bratislave, ktorej velil por. pech. Karol Schultz a 2. v Trenčíne, ktorej velil por. pech. Tomáš Liška. Obidve roty vystúpily skutočne vzorným spôsobom, takže si získali plného obdivu obecenstva a uznania nadriadených veliteľov: zvlášť čestná rota v Trenčíne bola veľmi obdivovaná a to nie len našim obyvateľstvom, ale aj príslušníkmi nemeckej armády, ktorí sa o jej výkonu vyslovili s veľkým uznaním. Po ukončení slávnosti v Trenčíne defilovala čestná rota pred veliteľom 1. divízie.
Odchodom českých dôstoj. bolo nutné vycvičiť a zapracovať dôst., Slovákov do rozličných špeciálnych odborov, nakoľko týchto pre celú slovenskú armádu bol nedostatok. Z toho dôvodu boly pri pluku zriadené rozličné kurzy.
Armáda spolupracuje so všetkými činiteľmi verejného života. Dňa 18. VII. 1939 súčastnila sa plukovná hudba nemeckej národnej slávnosti Slnovratu na Kamzíku, ku ktorej bola daná i pešia čata pod velením por. pech. Štefana Margitána. Dňom 20. VII. 1939 počína vysielať Slovenský rozhlas pravidelné voj. polhodinky, aby sa takto i širšia verejnosť oboznámila s novým životom slovenskej armády a taktiež relácie slúžily k výchove slov. vojaka. Vysielanie zahájil p. minister nár. obrany gen. Čatloš.
Pretože rozličné okolnosti nútili nás, aby dislokácia slovenskej armády bola vhodne rozmiestnená, vzhľadom na naše štátne hranice, musel odísť náš I/4 prápor do Senice n/Myjavou. Z tejto príležitosti bol usporiadaný večierok na rozlúčku, ktorého sa zúčastnil p. minister nár. obr. gen. Čatloš, Šaňo Mach, spisovateľ Gašpar. Po slávnostnom prípitku prehovoril p. min. gen. Čatloš, Šaňo Mach a Tido Gašpar. Reči všetkých slávnostných rečníkov vyznely za pripojenie Košíc, Komjatíc, Levíc ku Slovenskému štátu.
Slovenský vojak je vychovávaný po všetkých stránkach kultúrneho vývoja moderného štátu. Sú zriaďované rozličné rekreačné miesta pre gážistov športové podniky pre vojakov. Veliteľstvo bratislavskej posádky usporiadalo footbalové preteky o pohár majstrovstva bratislavskej posádky.
Ako už bolo spomenuté, vývoj štátneho zriadenia prispôsobuje sa životným záujmom slovenského národa a existencii Slovenského štátu. Výsledok týchto ideí je, že vojaci národnosti židovskej sú slúčení do zvláštnych pracovných táborov, kde musia konať všetky druhy manuálnej práce. Takéto jednotky boly v Bratislave a Trnave.
Dňa 31. VII. 1939 bol ukončený výcvik nováčkov vo výcvikových strediskách, vtedy tiež končily poddôstojnícke školy. Po príchode nováčkov k pluku boly zahájené rôzne kurzy špecialistov.
Ministerstvo národnej obrany realizovalo výcvik plavcov v slov. armáde. K tomu účelu bol zriadený plavecký kurz v Piešťanoch od 7. VIII. Do 19. VIII. 1939. Pri ukončení plavec. Kurzu bola usporiadaná voj. slávnosť v Piešťanoch za účasti p. min. nár. obrany gen. Čatloša.
Aby výchova slov. voj. bola vedená aj po stránke kultúrnej a výchovnej Ministerstvo národnej obrany začalo robiť prípravy pre vydávanie časopisu „Slovenského vojska“. Jeho úlohou bolo vypestovať národne-mravnú úroveň a pevný charakter slov. vojaka.
Tieto práce však nemohly byť ukončené, pretože nad Európou už začínajú sa vznášať mračná blížiacej sa vojny Nemecko – Poľskej. Slovensko tiež ako zainteresovaný štát muselo počítať so svojou aktívnou účasťou a obrannou svojho mladého štátu.

Boje v Poľsku 1939

Keď v mesiaci auguste 1939 nemecko-poľský spor neviedol ku žiadnomu výsledku a politické napätie sa čo deň viac priostrovalo, dalo sa predpokladať, že táto záležitosť sa neskoncuje mierovou cestou.
Všetky návrhy a pokusy o zachovanie mieru stroskotaly na tvrdohlavom odporu Poliakov, ktorí spoliehali na podporu Anglie, Francie ba i Ruska a zamietli akékoľvek dorozumenie s Nemcami.
Slovenská vláda bola si vedomá toho, že v prípade vojnového konfliktu by boly ohrožené i vlastné hranice na severu štátu a preto rátajúc s týmito okolnostiami, nariadila armáde strážiť slovensko-poľské hranice a zabrániť Poliakom ich prekročenie. V dôsledku toho previedly voj. jednotky dislokované na severu a východe ostrahu hraníc a strážily každý pohyb Poliakov.
Súčasne sa začaly sústreďovať jednotky VV 1 a VV 2 zo západu na hraniciach a to: jednotky VV 1 generála Pulanicha v priestoru Spišská Nová Ves – Levoča – Kežmarok
– Spišské Podhradie – jednotky VV 3 v priestoru Prešov – Sabinov – Bardijov a jednotky VV 2 generála Čunderlíka v priestoru Nitra – Trnava – B. Bystrica.
V dôsledku tohto sústredenia bol už 12. augusta odoslaný II/4 prápor žel. transportom do Sabinova so svojim mierovým stavom, aby tam bol daný k dispozícii vel. skupiny pluk. gen. štáb. Malárovi. Prápor tam pokračoval vo vyzbrojovaní a mierovom výcviku.
Ku koncu mesiaca augusta keď politická situácia bola stále horšia a výhľad na mierové riešenie sporu nemecko-poľského skoro už nemožný, presunuly sa i ostatné jednotky p. pl. 4 do priestoru učleneného shromaždenia.
III/4 prápor dňa 24. VIII. 1939 bol poslaný žel. transportom z Trnavy do Kubína, aby tam podobne ako II/4 prápor bol k dispozícii k zasiahnutiu na poľských hraniciach. 29. VIII. 1939 bol zbytok pluku t.j. vel. pluku, pom. rota, technická rota a Rdz prevezený do Levoče a toho istého dňa po poludní i I/4 prápor do Spišskej Novej Vsi, kde po vyvagónovaní sa ubytoval vo Smižanoch.
Z rozkazu VV 1 mal sa celý p. pl. 4 sústrediť v priestoru Levoča a preto III/4 prápor bol už dňa 27. VIII. 1939 dirigovaný žel. transportom z Kubína do Levoče, kde dňa 28. VIII. 1939 o 11.45 dorazil a tam sa po vyvagónovaní ubytoval. Peší pluk 4 bol pridelený skupine gen. Pulanicha /VV 1 – Jánošík/.
II/4 prápor, ktorý bol toho času presunutý do Brezovice nad Torysou bol v dôsledku sústredenia pluku dirigovaný do Spiš. Podhradia, kde dňa 31. VIII. 1939 v noci dorazil.
V dobe týchto presunov a koncentrácie pluku bolo chovanie, vystupovanie mužstva ako aj nálada veľmi dobrá.
V posledných dvoch dňoch mesiaca augusta politická situácia vyvrcholila a keď na posledný, a to pre Poliakov prístupný návrh, odpovedali Poliaci mobilizáciou, očakávalo sa len rozhodnutie Nemecka.
Historické toto rozhodnutie padlo dňa 1. IX. 1939, keď ríšsky kancelár A. Hitler na mimoriadne svolanom ríšskom sneme vyhlásil nepriateľstvo, ktoré bolo už o 4 hod. toho dňa zahájené a nemecké vojská v túto dobu už prekročily hranice Poľska.

Dňa 1. IX. 1939 vydal min. nár. obrany zvláštny rozkaz, v ktorom oznamuje, že slovenská armáda sa spojila s armádou nemeckou a postavila sa bok po boku proti Poľsku. Spoločné túžby: oslobodiť ujarmených bratov v Poľsku budú uskutočnené spoločným úsilím.
Nariaďujem ísť do boja mužne, odvážne a energicky plniť vôľu hlavy štátu, slovenskej vlády a celého národa, nevyhýbave poslúchať rozkazy, iniciatívne a statočne vydobyť slobodu neslobodným Slovákom. Nepriateľstvo už začalo.
V dôsledku týchto udalostí bola dňom 1. IX. 1939 od 4 hod. nariadená prísna bojová pohotovosť a celý pluk od tejto hodiny bol pripravený k odchodu.
O 5. hodinách dostal velit. pluku osobne od velit. VV 1 gen. Pulanicha rozkaz pre presun pluku po osi Levoča – Kežmarok – Spišská Belá – Sp. Hanušovce – Nový Targ bez II/4 práporu, ktorý ostáva naďalej v Sp. Podhradí ako pohyblivá záloha velit. armády. Veliteľ pluku so samostatnými stotinami a III/4 prápor odpochodoval o 7.30 hod. z Levoče cez Kežmarok a po usilovnom pochode sa ubytoval v Slovenskej Vsi. I/4 prápor odpochodoval zo Smižian do Matiašoviec. V Sp. Hanušovciach bola pluku pridelená 3/4 bateria.
Ešte v noci je doručený veliteľovi pluku operačný rozkaz č. 2 od VV 1, v ktorom sa nariaďuje ďalší pohyb pluku na budúci deň t.j. 2. IX. 1939. Vlastné jednotky dosiahly čiary Jurgov – Lapšenka – Smerdžonka – Vysoké Skalky. O nepriateľovi dosiaľ žiadne zprávy. Skupina gen. Pulanicha postúpi vo všeobecnom smeru Sp. Belá – Nový Targ a dosiahne čiary Nový Targ – Dunajec. Bude postupovať v 3 prúdoch a to:
1./ Ľavý prúd: pod velením veliteľstva p. pl. 6., s I/6, II/6 a III/6 práporom a del. odd. III/2 a bat. 5/4 vo smeru Ždiar – Javorina – Poronin – Nový Targ.
2./ Stredný prúd: pod vel. p. pl. 4 s prápormi I/4, III/4, I/1 a 3/4 bat. postúpi vo smeru Slovenská Ves – Sp. Hanušovce – Sp. St. Ves – Nový Targ. V priestoru Dvor Medrica prekročí I/4 prápor – III/1 prápor postúpi v uvedenom smeru. Cieľ potok Bialka.
3./ Pravý prúd: II/4 prápor, bat. 2/4 a 8/4 pripojí sa k postupu k prednej skupiny vo smeru Vysoké Skalky kota 1052 – Szlachtowa. Za svitania prevedie prezvedný pluk /tanky s bielym krížom/ prieskumy. V priestoru od Sp. St. Vsi na východ bude prevádzať nemecká horská div. Prieskumné akcie.


Dňa 2. IX. 1939 o 4 hod. vyrazil p. pl. 4 ako stredný prúd skupiny gen. Pulanicha zo Slov. Vsi.
Behom pochodu prichádza nový rozkaz velit. VV 1 - /Jánošík/, kde pre tento deň sa nariaďuje nasledujúce:
1./ Prápor I/4 postúpi v nariadenom smeru len do priestoru Maniová.
2./ I/1 prápor zostane na mieste. Úkol: Podľa rozkazu vel. nem. skupiny a to: zaisťuje hradskú východne Haluszova a obsadí križovatku západne Czorsztýna. Záloha a SV Kalenberg.
3./ III/4 prápor postúpi do Sp. St. Vsi ako záloha pluku.
4./ Prápory III/1 a I/4 z hore uvedených priestorov prevádzajú prieskum vo smeroch sev. až na hrebeň Lubáň.
V prípade nepriateľského útoku udržať južný breh Dunajca. Pre prípad vlastného útoku preveďte prieskum na smeroch Haluszova – Griwald – Marszalek kota 882 a Kalenberg 858 Kroscienko. Rozhranie medzi p. pl. 6 a p. pl. 4 je potok Biala. Bojové trény u svojich jednotiek, telesový trém v Matiašovciach.
V odpoludňajších hodinách prichádza p. pl. 4 do Sp. St. Vsi, kde sa ubytoval I/4 prápor v Maniowe.
I/4 prápor zaujal postavenie v priestoru Haluszova – Czorsztýn a Kahlenberg12. Trény podľa nariadenia.
III/4 prápor previedol zaistenie ubytovacieho miesta postavením staničnej stráže a hliadok u východov z osady.
3/4 bat. pridelená k I/4 práporu do Maniowej ako priama podpora. Mimo toho pridelená bola I/4 práporu 1 čata min., 1 čata kan. a 1 spoj. čata a 1 zákopnícka čata.
Prápory I/1 a I/4 previedly behom večera a noci prieskum v smere sev. až na hrebeň Lubáň.
Behom tohto postupu musel pluk prekonávať ťažký terén, prudké stúpanie a únavu včerajšieho dňa. Nálada mužstva a mor. stav pluku je veľmi dobrý. Mužstvu pluku boly vydané prvý raz lístky poľnej pošty. Behom noci neboly žiadne zvláštne udalosti. /Dislokovanie p. pl. 4/ Jozef /viď v prílohe č. 2/.

Dňa 3. IX. 1939:
V prvých hodinách ranných vydal vel. p. pl. 4 v Sp. St. Vsi na základe oper. rozk. č. 3 od VV 1 /Jánošík/ rozkaz pre ďalší postup dňa 3. IX. 1939 za nasledujúcej vojnovej situácii. Vlastné jednotky dosiahly 2. IX. 1939 večer všeobecne čiary: Bialy Dunajec – potok Bialka – Dembno14 – Maniowy – Haluszová – Nižná – Viszna – Szerovnica15 – Szlachtowa – Biala Woda. O nepriateľovi zatiaľ žiadne zprávy. Skupina gen. Pulanicha má chrániť bok a postup nemeckej horskej divízie, ktorá bude postupovať smerom severným, pozdĺž Dunajca. Postup skupiny gen. Pulanicha sa prevedie v troch prúdoch:
1./ Záp. prúd: p. pl. 6 – ktorý sa presunie do Dembna, kde bude tvoriť zálohu. Udržuje styk so skupinou p. pl. 4 /Jozef/
2./ Stredný prúd: p. pl. 4 – prápory I/1 – I/4 – III/4, baterie 3/4 – 5/4.
Hlavný úkol: Skupina p. pl. 4 postúpi v smere Czorsztýn – Szlembark – Knurow – Ustrzyk – Ochotnicza s predvojom I/1 práporu a 5/4 bat. o 06.30 hod. z Dembna a dosiahne východ. Okraja Ochotnicze a zaistí rieku Dunajec v priestore Bodcov – Bzece16. Valný voj vyrazí v 06.45 hod. z Maniowy: Složenie valného voja:
I/4 prápor – III/4 prápor – samostatné stotiny – 3/4 bat., a teles. trén.
III/4 prápor samostatné stotiny vyrazia z ubytovacieho priestoru v 04.45 hod.
Predvojnovému práporu I/1 sa prideľuje kan., min., zák., čata, ktoré sú toho času u I/4 práporu. Vel. I/4 práporu naviaže spojenie s I/1 práp. v Dembne a menované posilové prostriedky mu v čas prisunie.
III/4 prápor určí k ochrane 3/4 bat. jednu pešiu čatu.
3./ Východná skupina: p. pl. 1 na dosiahnutej čiare Konskovce – Morszátek17 – 832 udržaním priestoru prevádza prieskumy smer sev. a sev. vých.
SV. Jánošík /VV 1/ Knurow
SV. Jozef p. pl. 4 – v čele valného voja na ose postupu
SV. III/1 prápor Kalenberk.
Bojové trény s jednotkami – telesový trén presunie sa po etapách.

Podľa tohto rozkazu nastúpili p. pl. 4 o 4.00 hod. postup v označenom smere a o 5.00 hod. prekročil št. hranicu u Kahlenberku cez zničený žel. most. O 6.30 hod. vyrazil predvojový prápor I/1 podľa rozkazu.
Jeho postup sa držal preto, že boly mosty cez Dunajec zväčša zničené a musel ich obchádzať. Jedna rota sa presunula smerom na Nowa Biala.
Tiež III/4 prápor, ktorý vyrazil zo Sp. St. Vsi sa zdržal pri prechádzaní Dunajca, lebo most nebol Nemcami ešte urobený. Prápor prechádza cez zničený most južne Czorsztýna.
I/4 prápor vyrazil o 6.45 z Maniowej a postupoval ťažkým terénom na Szlembark. Bojové trény a kuchyne musely byť mužstvom tlačené.
Vzhľadom na ťažkosti pri prekračovaní Dunajca nemôže valný voj sledovať predvojový prápor, a preto nariadil vel. pluku, aby predvoj zaujal zaistenú zastávku sev. Knurowa odkiaľ po príchode del. baterie a boj trénu ďalej postupuje.
O nepriateľovi získal pluk zprávy len od civil. obyvateľstva. Podľa tých sa nepriateľ utiahol a údajne sa má nachádzať roztratená po kopaniciach sev. od smeru postupu pluku.
Predvojový prápor I/1 dosiahol o 12.00 hod. Ustrzyk – bez guľ. Roty a boj. trénu, lebo most u 846 bol zničený a zákopnícka čata bola s opravou až o hodinu hotová. Na ohybe cesty 300 m sev. Knurowa musela zák. čata odstrániť ťažké záseky cez silnicu.
13.45 hod. dostáva velit. pluku od vel. predvoja hlásenie, že na ose postupu záp. 815 je v dĺžke 80 m na ceste pohádzané množstvo kmeňov, ktoré sú pospájané spolu železnými kramľami. Obísť túto prekážku sa dá len lesom a pešo, len po príkrom svahu. Zákopnícka čata odstránila prekážku za 2 hodiny.
O 16.40 hod. dosiahla čelná hliadka predvojového práporu pílu „Jamna“18.
Behom ďalšieho postupu pluk už nenaráža na žiadne prekážky a postupuje nerušene ďalej. Medzitým západný prúd /p. pl. 6/, ktorý dosiahol Dembna a má tu byť ako záloha strednej skupiny, naviazal s plukom spojenie.
Stredná skupina p. pl. 4 /Jozef/ dorazil o 20.00 hod. do Ochotnice a postupuje až na východný okraj. Ochotnica je 10 km dlhá dedina, v ktorej bolo v noci len ťažko nájsť ubytovanie. Spojenie medzi práporom je na malú dobu prerušené.
Predvojový prápor I/4, ktorý mal pred východným okrajom zaistiť odpočinok pluku, narazil predvojovou hliadkou na nepriateľa, pri čom sa rozvinula prestrelka, pri ktorej bol jeden vojak ťažko ranený. Predvojová hliadka pri tom zajala 4 zajatcov, z nich traja poľskí vojaci a jeden fin. strážnik.

4. septembra 1939:
O 3.00 hod. dostal veliteľ p. pl. 4 v Ochotnici rozkaz od VV 1 /Jánošík/: postup vo smeru Ochotnica – na Rzecze a zmocní sa za každú cenu dňa 4. IX. 1939 do svitania priestoru v Zabrzez – na Rzecze19 umožniť tým postup nemeckých síl pozdĺž Dunajca obchvatom poľských jednotiek v priestore Marchale20 – Klodne21, kde nemecká horská divízia bola zastavená poľskými jednotkami na kote 792 sev. západne Kroscienko a na výšine Klodne.
4.30 hlási vel. pluku „Jánošíkovi“, že skupina „Jozef“ vyrazila k postupu a to: I/1 prápor smer na Rzecze, III/4 prápor ostáva ako záloha.
Predvojový I/1 prápor narazil o 11.15 hod. na nepriateľa a dostal sa do jeho palebnej prehrady, ktorá bola zpustená s prekvapením a s veľkou prudkosťou. Hneď v prvej chvíli padlo niekoľko vojakov a niekoľko ich bolo ranených. Jednotky tohto práporu, ktoré boly priamo v tejto palebnej prehrade ustúpily a strhly sebou i niekoľko iných jednotiek.
Medzitým I/4 prápor, ktorý postupoval vo smeru Zabrzez – Bocov22 – po stezke vedúcej okolo Twarogu – celkove za ľavým krídlom I/1 práporu – zarazil ústup jednotiek I/1 práporu energickým zásahom vel. I/4 práporu mjr. Vicka. Ustupujúce jednotky sa organizovaly, doplnily strelivom a potom znova išly dopredu, za podpory vlastného delostrelectva a minometov.
I/4 prápor potom postupoval ďalej. O 10.00 hlási veliteľ práporu, že 3. rota dosiahla hrebeňa Twaroga. Terén je veľmi ťažký, preto vel. práp. Nariadil postup po oboch stranách poľnej cesty na osadu Raczow23 – Zabrzez. Záložná rota má za úlohu likvidovať odpory pred I/1 práporom bočným manévrom.
Delostrelecká bat. 3-4-5 sú v palebnom postavení a v túto dobu už veľmi dobre podporujú akciu I/4 a I/1 práporu. Zistené nepriateľské min. v počte 8 kusov, ktoré ostreľovaly vl. pechotu, ustúpily pod vlivom del. palby.
Vzhľadom na celkovú taktickú situáciu vydal vel. pluku rozkaz III/4 prápor, aby predĺžil ľavé krídlo I/4 práporu, ktorý sa teraz zachytil na výšine Bacov24. III/4 prápor nastúpil hneď postup za svojou úlohou. Keď dosiahol určeného miesta a chcel sa rozvinúť, aby predĺžil ľavé krídlo I/4 práporu, bolo jeho počínanie prezradené a obdržal prudkú paľbu od nepriateľa. Roty sa kryjú a potom len ťažko a pomaly prenikajú vpred v prudkej paľbe. Roty I. sledu sa rozvinuly a útočily na výšin juž. Bacov, ktorá bola obsadená nepriateľom. Až v 15.45 hod. dosiahol III/4 prápor osady Zabrzecz svojou 11. a 9. rotou. 10. rota ostala ako záloha.
V 12.25 hod. vydal ešte veliteľ pluku rozkaz, aby jednotlivé skupiny „Jozef“ /I/1. – II/4.
– III/4 prap./ nepostupovaly do údolia Dunajca, ale aby ostaly na výšinách sev. Na Rzece25 a výšine záp. údolia Zabrzez záp. Dunajca. Tento rozkaz prišiel neskoro, takže prapory I/4, III/4 a I/1, ktoré prenikly až do obce Zabrzez a údolia Dunajca sa musely vrátiť na záp. svahy dediny Zabrzez a na výšinu juž. Bocov.
Vlastné ztraty tohto dňa boly nasledujúce:
I/1 prápor .......... 3 ranení, 2 nezvestní, 1 mrtvý,
I/4 prápor .......... 2 ť. ran., 4 nezvestní, 1 mrtvý /voj. Krajčovič/,
III/4 prápor ....... 2 ť. 1 ľah. ran., 2 nezv., 1 mrtvý /slob. Babič/,
Zajatcov bolo chytených:
1 poľský dôstojník,
30 vojakov,
14 ranených /ktorí boli ošetrení a odvedení/.
Energickým postupom rôt podarilo sa nepriateľa z jeho vybudovaných zákopov vyhnať, a tento ustúpil na celej fronte.
O 16.00 hod. bol dosiahnutý konečný cieľ a úlohu svoju pluk splnil veľmi dobre.
Osada Na Rzece bola vlastným delostrelectvom rozstrielaná a zhorela. Paľba na túto osadu trvala od 9. hod. do večera. Odpory nepriateľa záp. tejto osady boly likvidované.
Na dosiahnutých cieľoch maly prapory sa zastaviť a vyčkať príchod nemeckých jednotiek, ktoré maly naše jednotky vystriedať.
Pri tejto príležitosti zažil veliteľ III/4 práporu stot. Koléner so svojím štábom veľmi nepríjemnú situáciu na SV práporu. Keď prišiel nemecký dôstojník, ktorý mal vystriedať III/4 prápor, aby sa u veliteľstva práporu informoval o celkovej situácii, prišlo zozadu asi 9 poľských vojakov, ktorí boli bojom a postupom slovenských jednotiek odrezaní od vlastných a zatúlaly sa nevedomky až na SV práporu. Skupina stot. Kolénera ich zbadala, keď zo 4 krokov zahájili Poliaci paľbu. Boli zaujatí vítaním nemeckého dôstojníka tak, že ich vôbec nezbadali sa priblížiť tak blízko. Poliaci zahájili prudkú paľbu, ktorej za obeť padli 2 vojaci: Stacho Pavel 12/4 roty a slob. Babic Ján 9/4 roty a 2 boli ťažko ranení. Celý štáb práporu bol v zúfalej situácii, takže nemohli paľbu opätovať a brániť sa následkom nedostatku zbraní. Z tejto beznádejnej situácie boli zachránení príchodom niekoľkých Nemcov, ktorí sledovali svojho veliteľa – nemeckého dôst. Zahájily na Poliakov paľbu, ktorí hneď ustúpili do lesa a ťažko sa zachránili.
Ešte pred večerom boly všetky prápory pluku vystriedané nemeckým vojskom a stiahly sa z rozkazu veliteľstva pluku do Ochotnice. Mrtví a ranení boli transportovaní tiež do Ochotnice. Prápory došly do Ochotnice okolo polnoci.
Veliteľ trénu hlásil, že trén bol ostreľovaný pri prechode cez osadu Ochotnica civilným obyvateľstvom, ktoré po opätovaní paľby sa utiahlo do blízkych lesov. V Ochotnici sa dozvedel veliteľ pluku, že asi 1200 záložníkov je ako doplňok na pochodu k pluku ku zosileniu rôt.

5. september 1939
Keď celý pluk bol ubytovaný v Ochotnici, kde ešte dňa 4. IX. 1939 v noci prišiel – obdržal od vel. VV 1 „Jánošík“ rozkaz pre 5. IX. 1939, ktorý po zpracovaní a vydaní vel. pluku bol nasledujúci:
1./ Vlastné jednotky zmocnily sa výšin východne Dunajca a nepriateľ ustúpil.
2./ Skupina postúpi vo smeru Ochotnica – Kamienica – Zálesie – Tymbark dňa 5. IX. 1939 o 12.00 hod. a na určených čiarach zaujme obranné postavenia.
3./ Rozkaz pre postup:
A./ Predvoj: I/4 prápor 3/4 bat. zákop. rota, 1 min. čata a 1 kan. čata. Zákop. rota postupuje v čele predvoja /za predvoj. hliadkou/. Mužstvo vystrojte nosnou žen. výstrojou a vozy zákop. roty včleňte za vozy del. bat. 3/4.
B./ Valný voj: Na vzdialenosť 800 m za predvojom v tomto složení: III/4 prápor, pom. a spoj. rota, zbytok min. a kan. rot, I/1 prápor, 5/4 bat., 1 čata I/1 práporu k ochrane bat. Vzdialenosti medzi jednotkami val. voj. podľa terénu a situácie. Telesový trén 2 km za valným vojom, prvý posun do Zabrzez odkiaľ naviaže spojenie s velit. skupiny.
C./ Vyrazenie: Vyrazenie z priestoru Zabrzez zaistí predvoj na výšinách sev. východne Zabrzez proti event. zásahu nepriateľa z toho smeru.
D./ SV skupiny v čele valného voja.
4./ Rozkaz pre zaujatie obranného postavenia:
Prápory zaujmú tieto obranné postavenia:
I/4 prápor s posil. prostriedkami pridelených mu ako predvoju zaujme obranné postavenie na čiare sev. okraj Zálesia – trig. 929.
III/4 prápor so spoj. čatou zaujme obranné postavenie na čiare kota 827 – sev. okraj Zbludza.
I/1 prápor s 5/4 bat., kan. a min. rotou zaujme obranné postavenie na čiare sev. okraj Kamienica – trig 610.
SV: Jánošík: Spiš. Belá /užší štáb Spišská St. Ves/.
SV: Jozef: Kamienica.
SV: práp. Vick: Zálesie.
SV: práp. Kolener: Zbludza.
SV: práp. Albrecht: Kamienica.
Plukovné obväzište: Kamienica, odsun ranených najatými dopravnými prostriedkami do Szlembarka, kde čakajú zdrav. autá.
5./ Zbroj:
Výdajňa munície v Szlembarku, stanovište pred zničeným mostom. Odber munície prevedie veliteľ teles. trénu stot. Šimo vlastnými dopravnými prostriedkami. Velit. práporu sam. stotín a bat. zašlú stot. Šimovi žiadanky na muníciu. Plukovná výdajňa do presunu v Kamienici.
O 12.00 hod. pluk sa dáva do pohybu vo smeru na Kaminicu, kde p. gen. Pulanich je prítomný pri príchodu pluku.
Behom pochodu sa nestaly žiadne zvláštne udalosti.
Prápory dorazily už za večera až do svojich priestorov a skoro za tmy zaujaly nariadené obranné postavenia.
Avizované doplňky mužstva dopochodovaly ku svojim práporom a ešte tohto večera boly odvedené k rotám k doplneniu stavu.
Priebeh noci bol kľudný. O nepriateľovi neboly žiadne zprávy.

6. september 1939:
Prápory pluku ostávajú naďalej v obrannom postavení a zdokonaľujú ich budovaním zákopov, guľ. hniezd, stavbou prekážok.
O nepriateľovi dosiaľ žiadnych konkrétnych zpráv. Smerom od nepriateľa prichádzajú obyvatelia, ktorí pred príchodom slov. vojska evakuovali. Od týchto sa dozvedajú prápory rôzne zprávy, ktoré však sa nezakladajú na pravde.
Veliteľ 10. roty por. Bunta pri uvádzaní družstiev na stanovištia bol pri prechodu malým lesíkom postrelený civilistom do ľavej ruky. Por. Bunta bol ošetrený a odoslaný do nemocnice. Jeho poranenie je ľahké.
Veliteľ III/4 práporu odoslal ihneď po tomto prípade hliadky do lesov, aby každého civilistu odstrelili, ktorý by sa nechcel dať zadržať. Hliadky priviedly niekoľko civilistov, ktorých odoslali na vel. pluku do Kamienice k ďalšiemu šetreniu. Potom bolo vydané nariadenie pluku, všetkých civilistov v dedine a v okolí zadržať a uväzniť v škole v Zbludze. Toto nariadenie bolo ihneď vykonané.
Behom dňa prichádzajú znovu doplňky mužstva, takže prápory dosahujú skoro vál. stavu.
Prápory prevádzaly prieskum vo smeru k nepriateľovi. Výsledok bol negatívny.
Počasie behom dňa i behom všetkých bojov bolo nádherné a veľmi priaznivé.
V noci bol kľud, bez udalostí.

7. septembra 1939
Situácia práporov v obrannom postavení je nezmenená. O nepriateľovi nie sú žiadne zprávy. Mrtví boli v Ochotnici pochovaní.
O 22.00 hod. vydal vel. pluku rozkaz pre presun trénu I/4 a II/4 práporu, sam. stotín a telesového trému, aby odpochodoval ešte v noci po ose: Kamienica – Zabrez – Kroscienko – Kluszkowce – Smerdžonka – Stará Ľubovňa – Orlov.
I/1 prápor podľa rozkazu VV 1 /Jánošík/ sa pripravuje k odsunu v Kamienici.
pluku z rozkazu vel. „Jánošík“ odchádza. Pluk preberá po dobu jeho neprítomnosti mjr. Vick. Veliteľom I/4 práporu ostáva stot. Káčer.
Behom noci žiadne zvláštne udalosti. O nepriateľovi nič nového.
Až do dňa do 7. IX. 1939 boly u skupiny Jozef nasledujúce straty:
Ranených: 1 dôst. a 11 mužov,
Zabitých: 8 mužov.

8. septembra 1939
O 6.00 hod. presunuje sa pluk po naznačenej osi do Orlova. I/4 prápor má ostať v obrannom postavení až do 24.00 hod. a potom sa má stiahnuť.
Presun pluku bol nasledujúci:
III/4 prápor: o 5.00 hod. sa stiahol z obranného postavenia a odpochodoval zaistene do Kamienice, kde ho čakala autokolona.
Prápor bol prevezený na 2 sledy. Druhý sled dorazil do Orlova o 23.00 hod. Ubytovanie bolo len veľmi núdzové, lebo v Orlove bolo plno nemeckého vojska.
I/4 prápor: Mal najprv zostať do 24.00 hod. v obrannom postavení, na čo sa stiahnuť do Zálesia, odkiaľ mala 1. a 4. stotina byť autami prevezená do Niž. Šebešu, 2. a 3. stot. odpochodovať do Kahlenbergu a odtiaľ autami prevezená do Niž. Šebešu.
Behom dopoludnia bola zmena rozkazu:
Celý prápor odpochoduje do Kamienice a odtiaľ bude autami prevezený do Niž. Šebešu.
O 12.00 hod. prápor odchádza z Kamienice. V polovici cesty odchádza prvá rota do Jurgova, 2., 3. a 4. rota do Zakopaného, kde prápor dorazil o 18.30 hod. Ubytovanie veľmi dobré. Veliteľ práporu vo vile Splendit.
Behom presunu žiadne zvláštne udalosti. Počasie je veľmi krásne.
Samostatné stotiny a veliteľ. pluku s trénom sa presunula pochodom do St. Ľubovne, kde sa ubytovaly. Ďalšie doplňky pre pluk priváža autokolona 302. Boly ubytované v Plavči a dané k dispozícii III/4 práporu v Orlove.
Behom 9. septembra 1939 bol doručený od veliteľa VV 1 /Jánošík/ rozkaz, podľa ktorého v dôsledku zmeny celkovej situácie sa nemá v pochode na východ pokračovať. I/1 a III/4 prápor ostáva v Orlove, kde budú vagonovať a pripravia sa k odsunu do Spišskej Starej Vsi.
V tejto dobe sa prápory dávajú do poriadku, doplňujú výstroj. Nálada mužstva je veľmi dobrá a spolunažívanie s nemeckým voj. je veľmi dobré. Počasie je stále veľmi krásne a priaznivé. Behom ďalších dní sa pluk podľa rozkazu VV 1 /Jánošík/ má sústrediť v priestoru Poprad.
Preto III/4 prápor dirigovaný po osi Orlov – Plaveč – Plavnica – Hobgartu26. Po prenocovaní a odpočinku pochoduje sa ďalej cez Podolínec do konečnej stanice Veľká /pri Poprade/, kde dňa 15. septembra 1939 dorazil. Pri tomto presunu zdolával prápor veľké fyzické námahy. Vzdor tomu pripochodoval III/4 prápor do konečnej stanice ukáznený a usporiadaný, čo robí veľmi dobrý dojem. Nálada mužstva veľmi dobrá a vystupovanie vzorné.
I/4 prápor zostáva až do 28. septembra 1939 v Zakopanom, kde koná bezpečnostnú službu. Veliteľ práporu mjr. Vick sa dňa 12. IX. 1939 znovu vrátil zpäť ku práporu, keďže odovzdal velenie pluku mjr. Hamerlovi.
V tomto čase I/4 prápor mal nasledujúce udalosti:
12. septembra 1939 sa pripája k pluku II/4 prápor, ktorý v noci po veľmi namáhavom pochode dorazil do Popradu a ubytoval sa v kasárňach pod Gerlachom.
II/4 prápor bol ako pohyblivá armádna záloha a od 1. IX. 1939 stál k dispozícii veliteľovi armády. Zosilnený jazdeckým P.O. 1/5. oddielom del. bol pripravený k zasiahnutiu na miesta, ktoré by boly ohrožené. Behom 12 dní sa 8 razy presunul pochodom, alebo autami a pochodil takto pozdĺž východné hranice. Jeho pohyb bol nasledujúci: Sabinov – Brezovica – Sp. Podhradie – Ľubotín – Plaveč – Plavnica – Sabinov – Hanušovce – Sp. Domaňovce – Poprad.
V tejto dobe bol II/4 prápor 2-krát zasadený do fronty.
Dňa 4. septembra 1939 po príchode do Plavnice mal II/4 prápor za úlohu vystriedať 5. rotou krycie jednotky II/2 práporu v priestoru Malý Lipník. Zbytok práporu mal zostať v Plavnici ďalej ako záloha. 5/4 rota vystriedala, previedla svoj úkol ešte pred večerom. Dňa 5. IX. 1939 mal celý prápor za ľavým krídlom II/2 práporu postupovať a zmocniť sa výšin sev. Malého Lipníku.
K tomuto úkolu však nedošlo, lebo Poliaci ustúpili z tejto pozície a ďalší postup slov. vojska bol zastavený.
Z Plavnice bol II/4 prápor dňa 6. IX. 1939 presunutý ďalej na vých. cez Sabinov – Prešov do Hanušoviec, kde mal byť znovu zasadený do fronty v úseku Bardijov. Tam sa prápor nedostal do boja, lebo v tejto dobe nem. voj. postúpili už ďaleko za hranice a ďalší postup slov. armády na východ bol zastavený.
Behom týchto uvedených presunov mal II/4 prápor len svoj mierový stav, a to: 6 dôstojníkov, 3 rtk., a 403 vojakov. Vzorným a ukázneným vystup. dôst. a mužstva pri namáhavých pochodoch obdržal vel. práporu mjr. Benedik od VV 3 pochvalné uznanie. Podobné uznanie obdržal prápor od vel. jednej nemeckej divízie, ktorý keď predbiehal pochodujúci prápor, zastavil a vel. práporu a mužstvu vyslovil svoje uznanie nad vzorným poriadkom, pochodovou disciplínou a dobrou náladou mužstva.
Z Hanušoviec bol II/4 prápor prevezený autami do Domaňoviec u Levoče a hneď 2. deň premiestnený do Popradu, kde sa tú dobu sústreďoval už celý pluk.
Dňa 12. IX. 1939 pripochodovalo vel. pluku a samostat. stotiny do Popradu, kde sa spoločne s II/4 práporom ubytovaly v kasárňach „pod Gerlachom“. I/4 prápor zostáva stále v Zakopanom.
V dobe koncentrácie pluku v Poprade pokračuje pluk s doplňovaním výstroja a výzbroja a vykonáva intenzívny bojový výcvik. Roty sa doplnily na plný vojnový stav doplňkami, ktoré stále ešte prichádzajú k pluku.
Vel. pluku preberá mjr. Krivoš dňa 15. IX. 1939. Mjr. Hamerle27 odchádza na vel. I. divízie.
Mení sa pomenovanie VV 1 na Veliteľstvo 1. divízie. I/4 prap. malo tieto udal.: Dňa 18. septembra 1939 stráž u východu na sever. okr. Zakopaného bola prepadnutá teroristami. Vystrelili asi 4 rany z pištole a hodili 2 ručné granáty, ktoré však nevybuchly. Zranený však nebol nikto. Bola prevedená prehliadka celého okolia, ale nič sa nenašlo. Vel. práporu vzal 10 rukojmých, zakázal po zotmení svietiť a akýkoľvek pohyb civilného obyvateľstva v Zakopanom.
Dňa 22. IX. 1939 o 22.30 hod. dostavil sa na pos. vel. v Zakopanom ved. fin. strážnik a požiadal pos. vel. o pomoc z nasledujúcich dôvodov:
V priestore juh. záp. Zakopaného v údoliach Vysokých Tatier a Liptovských holí zdržuje sa väčšia tlupa teroristov, ktorí v dňoch 20. a 21. aug. 1939 prepadli nem. fin. strážnikov. So skupiny 6 fin. stráže 4 sú ranení a dvaja sú nezvestní. Požiadal o stíhanie teroristov a pátranie po nezvestných do údolí Vysokých Tatier a priľahlých Liptovských holí. Hliadka /čata/ por. Baroša zistila táborisko teroristov, kde našla nejaké potraviny, avšak po celodennom hľadaní nenarazily nikde na hľadaných. Večer skončilo hľadanie bezvýsledne. Dňa 28. IX. I/4 prápor vracia sa zo Zakopaného po 2-dennom pochode do Veľkého Slavkova u Popradu. Tým dňom je opäť celý pluk sústredený v okruhu Popradu.
Dňa 20. IX. 1939 je slávnostné dekorovanie vyznamenaných sa dôst. a voj. na dvore kasíreň „pod Gerlachom“. Nastúpil II/4, III/4 prápor a samost. stotiny. K tejto slávnostnej príležitosti pluku sú pozvané školy, korporácie /HG, HM, FS atď/ ako zástupcovia mesta, susedných obcí, cirkev. úradov a pod.
O 3.00 hod. odpoludnia prichádza p. minister nár. obrany gen. Čatloš, ktorý prijíma raport u vel. pluku. Po privítaní a soznámení sa s prítomnými predstaviteľmi úradov a rôznych deputácií mal p. min. krátky prejav. Dňom vyzdvihnul význam spolupráce slov. armády s nem. v tom vlastne väzí naša radosť, že Slovensko napriek tomu, že ostatné 40 mil. národy padajú, ide víťazne do krajšej budúcnosti.
Ďalej vyslovil srdečnú radosť z udalostí slov. armády, ktorá pochopila svoje poslanie a to najviac tým, že plnila svedomite rozkazy svojich veľ., ktorí zas plnili vôlu vládu. Túto radosť pripravili nám vlastne naši politikovia, ktorí dnes stoja na vedúcich miestach našej vlády. Potom pripomenul 4. bratislavský pluk, ktorý prišiel až sem na východ, aby tu svojím vzorným boj. vystupovaním a svojou udatnosťou umožnil rychlý postup nem. jednotiek.
Po tomto prejave p. min. nár. obrany gen. Čatloš zhodnotil hrdinské činy vyznamenaných a dekoroval ich striebornými a bronzovými medailami. Po dekorácii im gratuloval a dal ich ostatným za vzor. Medzitým bola pietna vzpomienka na tých, ktorí v boji hrdinsky padli, mieš. sbor z Popradu zaspieval pieseň „Kto za pravdu horí“. Po prejave min. nár. ob. krátko prehovoril po nemecky šéfredaktor „Slováka“ Murgaš. Po ňom prehovoril šéf propagandy Š. Mach, ktorý medzi iným povedal, že náš boj bol spravodlivý, lebo bojovali sme len za to, čo je naše a bolo nám zločinnou rukou vzaté.
Obidvaja rečníci išli gratulovať vyznamenaným a po zaspievaní hymny „Hej Slováci“, žiakmi mešt. školy a slávnosť skončila. Ešte toho istého dňa odchádza p. min. so svojím štábom do Zakopaného, aby tam podobným spôsobom dekoroval hrdinov I/4 práporu. Po skončenej slávnosti v Zakopanom defiluje I/4 prápor na počesť p. min. nár. obrany. Defiluje vzorne a pán minister ďakoval velit. práporu za veľmi pekné vystúpenie mužstva. Od pluku boli dekorovaní nasledujúci dôst. a vojaci: stot. pech. Kolener, por. pech. Novák Ján, por. pech. Mudroch Pavel, por. pech. Horváth Fabián, voj. Božík Koloman, čat. ďsl. Zvolenský Viliam, čat. Hladký Ľudevít, čat. Kosmuda Štefan, des. Pánik, des. Čechvala, des. Samson, slob. Gbelec, voj. Hrádela, voj. Juriga, voj. Mojžiš, voj. Marhevský, voj. Volánik28. Všetci príslušníci III/4 práporu.
Po ceste sa stavil p. min. nár. obrany v Kežmarku, aby tam navštívil a dekoroval ranených vojakov 4. pluku. Boli to: por. Bunta, voj. Pavloviča Martin a slob. Balica Ján. Pán min. ich slávnostne dekoroval a obdaril ich kvetinami, cigaretami a rôznymi inými darčekami.
Vzhľadom na celkovú vojnovú situáciu nie je už viac nutné držať plné vojnové stavy, a preto po zrušení vojnovej pohotovosti, prepustilo sa 24. IX. 1939 20 % mužstva star. ročníku na trvalú dovolenú.
Transporty odchádzajú z Popradu za veľkej radosti dovolencov.
Dňa 25. IX. 1939 odchádza vel. pluku a vel. III/4 práporu do kurzov vyšších veliteľov a 3 dni neskoršie do druhého kurzu odchádza vel. II/4 a I/4 práporu a pluk. pobočník.
I/4 prápor zo Zakopaného bol dňa 28. sept. Premiestnený do Veľkého Slavkova u Popradu, takže v tento deň je celý pluk už pohromade.
Na 5. X. 1939 je avizovaná veľká prehliadka vojska, ktorá sa mala najprv konať v Poprade, ale vzhľadom na nedostatok miesta bolo miesto pre defilé určené na lúke u kúpeľov Gánovce.
Roty nacvičujú pilne parádny krok a pokračujú vo výcviku.
Veliteľ 1. divízie p. gen. Pulanich navštívil v tejto dobe niekoľko razy pluk, aby prehliadnul výcvik a ubytovanie. Zdôraznil dôležitosť výcviku jednotlivca, hlavne pre záložníkov.
V 8 hod. dňa 5. októbra 1939 je nastúpený p. pl. 4 na mieste prehliadky u Gánoviec. V 10 hod. prichodí p. min. predseda a p. min. nár. obrany za zvukov fanfár. Veliteľom prehliadky je p. gen. Pulanich, ktorý dáva hlásenia p. min. predsedovi Dr.-ovi Joz. Tisovi. Na to je prehliadka nastúpených útvarov všetkých zbraní z rôznych končín Slovenska. Vo svojej reči k vojsku zhodnotil p. min. predseda nebojácnosť, odvahu našich vojakov, padlým a raneným vojakom vyslovil hlbokú sústrasť a uznanlivosť. Po prejave p. min. predsedu prehovoril ešte p. minister nár. obrany gen. Čatloš. Nato pokračovalo dekorovanie zaslúžilých účastníkov vojny.
Za dôstojníkov a rotníkov boli vyznamenaní p. mjr. Vick Anton a rtk. Štancel29 Juraj.
Posledný sa zúčastnil bojov ako výkonný s 9. rotou.
Po dekorovaní predstúpili nemeckí dôstojníci a poddôstojníci, ktorých spolu s našimi vyznamenal p. min. predseda záslužnými krížmi. Po odovzdaní týchto vyznamenaní za krásneho počasia bolo na hradskej smerom k Popradu prevedené veľkorysé voj. defilé, ktoré trvalo takmer 2 hodiny a malo opravdu zdarilý výsledok.
Veliteľ pluku, vel. práporov a niekoľko dôstojníkov pluku zúčastnilo sa slávnostného obeda v popradskej Redute, ktorý podával p. min. nár. obrany.
Po popradskej prehliadke boly prapory postupne dirigované do svojich mierových posádok, čo sa skončilo dňa 10. októbra 1939.

Posledný štvrťrok 1939

Po príchode jednotiek do svojich mierových posádok je znovu prevádzaná demobilizácia mužstva zálohy a materiálu všetkého druhu. Predtým ešte bol postupne demobilizovaný záložný pluk, ktorý sa nachádzal v okolí Trnavy. Jeho veliteľom bol mjr. pech. K. Hrabec. Tým sa uľahčilo náhradnému práporu. Udávam niekoľko dát výkonu pri náhradnom prápore. Agenda náhr. práporu v septembri činila 800 čís. jednacich v spisoch pre veliteľa náhr. práporu a 2000 čísiel obyčajných. Prezentácia za 1 deň t.j. od rána do pol noci činila až 1500 mužov. Dľa údajov vel. náhr. práporu bolo vystrojených a vyzbrojených na 19.000 mužov a 200 dôstojníkov. Koní bolo povolaných 650. Túto veľmi ťažkú prácu pri nedostatku persolnálu treba ozaj hodnotiť. V tomto štvrťroku je skoro materiál uskladnený, konzervovaný a inventarizovaný. V administratíve sa neustále pracuje na vtelovaní už 2. zálohy do kmeňového počtu pluku, ako aj na všetkých kmeňových zmenách.
Starší ročník mužstva t.j. ročník 1937 bol ponechaný do 17. nov. 1939 práve pre skončenie horeuvedených materiálnych a kancelárskych prác. Len čiastka tohto ročníku bola pridržaná do konca roku 1939 k ďalšej službe pre použitie úkonov u i mimo pluku.
Zo skúseností ťaženia do Poľska sriadilo slovenské armádne velit. koncom septembra zvláštny kurz pre vyšších veliteľov v Novom Smokovci, ktorého sa súčastnili veliteľ pluku s pobočníkom a velitelia práporov. Rovnako bol sriadený v Bratislave kurz pre záložných dôstojníkov s úlohou zdokonalenia sa v teórii a hlavne v praktickom výcviku. Veliteľom kurzu bol p. pplk. pech. Bodický. Z dôstojníkov pluku ako inštruktori boli určení do kurzu: stot. Jurák, Šimo, Šmigovský a por. Liška. Dôstojníci v zál. si v tomto kurze znovu osvojili mnoho velit. vlastností. Pre dôstojníkov, ktorí hodlali sa stať aktívnymi členmi slovenskej armády, sriadilo MNO 6-týždňový zvláštny kurz v Dolnom Kubíne. Zahájenie kurzu bolo v polovici novembra. Obidva kurzy boly prehliadnuté a to: I. veliteľom 1. divízie p. gen. Pulanichom a II. p. min. gen. Čatlošom.
Analogicky bol u pluku sriadený kurz inštruktorov pre výcvik nováčkov. Kurz trval 6 týždňov, bol ukončený 15. decembra. Kurz riadil p. mjr. pech. Vick Anton, veliteľom kurzu bol por. pech. Karol Schultz. U III/4. práporu riadil inštruktorský kurz stot. Kollener Emil, veliteľom bol por. Štepánek. Obidva kurzy navštívil veliteľ 1. divízie p. gen. Pulanich a riadiacim veliteľom a účastníkom kurzu vyslovil pochvalu.
Slovenská armáda však pre svoje úkony stále nedostačuje nižším vel. aparátom, a pre-to je nútená založiť voj. akadémiu. Tento dávny sen Slovenska sa uskutočnil skorým otvorením voj. akadémie v B. Bystrici.
26. októbra dochádza k jednému z najväčších aktom Slovenského štátu a to k voľbe hlavy štátu, a tak dľa ústavy demokratickej formy, po celom tisícročí dožilo sa šťastné Slovensko jednohlasného zvolenia za prezidenta Slovenskej republiky dosavádneho p. min. predsedu Dr.-a J. Tisu. Ako 14. mája 1939 tak aj 26. októbra 1939 prišli nadšené desaťtisíce Slovákov prežiť tento historický akt nového Slovenska do Bratislavy. Pánu prezidentov už pred tým bola vybraná stála čestná stotina z urastených chlapcov, s prezidentskou standartou, ktorý dostáva názov: „Stráž prezidenta republiky“. V tejto čestnej stotine konajú službu mnohí príslušníci pluku. Táto Stráž p. r. je ubytovaná v našich kasárňach.
Dňa 21. októbra preberá p. pl. 4 terajší veliteľ pluku mjr. pech. František Krakovský po odchádzajúcom mjr. pech. Emilovi Krivošovi. Zástupca velit. pluku mjr. pech. František Stojan odchádza ako velit. p. pl. 5 do Nitry.
U pluku je na rozkaz MNO vedený zvláštny, takzvaný odevný fond. Mesačný príspevok pre dôstojníka 50.- Ks, pre rtk. 30.- Ks. Z tohto fondu budú si dôstojníci a rotmajstri zakupovať rovnošatu jak cvičnú, tak vychádzkovú. Je ohlásená novinka: Hnedá salonná blúza s čiernými salonnými nohavicami. Je to ozaj veľmi milé prekvapenie, ktoré silne dodá na reprezentácii dôstojníckemu sboru po stránke elegancie.
Ale nie len u dôstojníkov a rotmajstrov sú zmeny v rovnošate a distinkciách, ale tiež u mužstva. Zavedené sú nové označenia hodností hviezdami, náplecníky sú upravené, na čiapkach je nový odznak Slovenska.
V polovici novembra bola usporiadaná jazda sv. Hubertusa na pos. cvičišti. Jazda bola pod protektorom p. min. gen. Čatloša. Tejto jazdeckej slávnosti sa zúčastnilo niekoľko dôstojníkov pluku.
Strelecké preteky p. pl. 4 boly konané na pos. strelnici u Patronky v dňoch 9. – 10. novembra 1939, pre III. prápor v Trnave. Ako najlepší strelci z pušky a z pištole z dôstojníkov sú: mjr. pech. Vick, por. Alena, por. Margitán, mjr. Benedik, z rotmajstrov: rtk. Viktorín, rtk. Sivák, rtk. Balaj a z ďalejslúžiacich poddôstojníkov: čat. dsl. Ivan.
S novým nariadeným vlády, t.j. zmilitarizovaním fin. stráže zaisťujú túto príslušníci p. pl. 4. Dávne želanie mnohých dôstojníkov o pomere rôznych príslušníkov rovnošiat sa takmer úplne uskutočnilo. Vojsko, žandárstvo a fin. stráž sa navzájom zdravia.
Prvého decembra 1939 vypukla vojna na severe, vo Fínsku. Dvojmesačné vyjednávanie neviedlo k cieľu a stroskotalo. Tak muselo dôjsť k voj. zákroku Sovj. Ruska v polárnych krajinách. V čase riešenia Fínskej otázky bola spustená proti Slovensku opäť silná propagačná akcia. Boly to otázky týkajúce sa údajného nedostatku hosp. a priemysel. produktov. No, Slovenský štát bol a je nie len dosť silný túto modernú zbraň ducha odraziť, ale i obrátiť proti zahraničnému nepriateľovi. Nie je síce nadbytok zmienených produktov u nás, ale svornou a poctivou prácou, národnými obeťami Slovensko nadobúda pevného zástoja medzi národmi. Táto propaganda preniká aj niekedy i k vojsku, je však dostupnou výchovou nášho vojska zneškodňovaná.
Koniec veľkého roku nášho Slovenska končí sa poslednými prípravami pre príchod nováčkov, presťahovaním vel. pluku do Zámockej kasárne, vyprázdnením Hurbanovej kasárne pre MNO. Agenda u rôt sa pečlive dokončuje. Tak dochádzame k „I. slovenským Vianociam“ v r. 1939 ako ich naši vojaci sami pomenovali a ktoré prežívali s nádejou a nezlomnou vierou do budúcna.



Zdroj:
Vojenský historický archív Bratislava, fond 55, krabica 59