Mikuláš Čordáš
|
Mikuláš Čordáš
štábny kapitán pechoty (podplukovník),
velitel 4. práporu Javor
1. čs. armády na Slovensku
* 6. 12. 1909 Dvorníky, okr. Hlohovec
✝ 24. 12. 1976 Trnava
Jeho otec, Jozef Čordáš (1881-1962) bol záhradníkom a vinohradníkom na veľkostatku v Suchej nad Parnou, okr. Trnava.
Matka Júlia, rod. Sülleová (1887-1950). Mal brata a sestru. Manželka Terézia, rod. Kudlová, (1910-?) úradníčka, syn Eduard (1938-?) učiteľ.
Osem tried reálneho gymnázia s maturitou, s vyučovacím jazykom slovenským, absolvoval v roku 1928. Dňa 6.3.1929 bol odvedený. V roku 1930 sa zapísal na medicínu, ale Keďže žiadne
štipendium ani internátne ubytovanie nedostal, upustil od úmyslu študovať na vysokej škole a 1.10.1930 nastúpil do voj. prezenčnej služby v p. pl. 2 v Litoměřiciach, kde od 10.10.1930 do 31.5.1931
absolvoval ŠDZP 3. divízie. V roku 1931 zvládol aj jazdecký kurz a od 18.1.1932 do 5.3.1932 v Prahe aj kurz proviantných pomocníkov. 10.3.1932 bol prepustený na trvalú dovolenku a 1.4.1932 do I. zálohy.
Po návrate z vojenskej služby bol dočasne nezamestnaný. Rodičia boli v zúfalej finančnej situácii. Jeho otec stratil prácu a ani on nemal stály príjem. Usiloval sa prispieť na výživu rodiny rôznymi príležitostnými prácami.
Istý čas bol aj účtovníkom úverového družstva. 1.1.1933 ho povýšili na ppor. v zálohe.
V novemrbi 1933 ho prijalo do Okresnej nemocenskej poisťovne v Trnave, kde pracoval ať do mobilizácie v roku 1938 ako revízny úradník. 23.8.-5.9.1933, 23.4.-17.5.1935 a 9.8.-21.8.1937 vykonal tri cvičenia v zbrani.
Medzitým 1.1.1936 ho ovýšili na por. pech. v zál. V rokoch 1937-1938 v trnavskej posádke absolvoval inštruktážny kurz pre dôstojníkov v zálohe. 24.9.1938 v dôsledku čiastočnej mobilizácie sa prezentoval
v činnej vojenskej službe a zaradený bol do p. pl. 23 ako proviantný práporu, potom ako veliteľ guľometnej roty. 10.12.1938 ho prepustili mimo činnú službu.
15.5.1939 ako poručík pechoty z úradnej moci aktivovaný do slovenskej armády a reložený do skupiny dôstojníkov pechoty z povolania a ustanovený čakateľom na služobné miesto v služobnej kategórii dôstojníkov - absolventov
Vojenskej akadémie a veliteľom 12/4 roty v p. pl. 4 v Trnave, ktorý sa onedlho premenoval na p. pl. 1. V rokoch 1939-1943 bol veliteľom guľometnej roty a telovýchovným dôstojníkom posádky Trnava, od 15.7.1943 bol
veliteľom náhradnej roty. 1.8.1940 ho povýšili na npor. pech. a 1.10.1940 ustanovili za veliteľa 8/1. roty a 6.11.1940 za osvetového dôstojníka posádky Trnava. Medzitým od 1.4.1941 vykonával aj funkciu zbrojného dôstojníka II/1 práporu.
Od 27.6. do 19.8.1941 ako veliteľ 8/1. roty sa zúčastnil poľného ťaženia slovenskej armády. Od 30.9.1941 bol veliteľom 4. výcvikovej roty v Bratislave a 1.10.1941 ustanovený za zbrojného dôstojníka výcvikového práporu. 15.10.1941
ho ustanovili za posádkového telovýchovného dôstojníka v Bratislave. 16.3.1942 odišiel do poľa s p. pl. 101 a 28.3.1942 ho ustanovili za veliteľa 4. roty (guľometnej) p. pl. 101 Zaisťovacej divízie na Ukrajine,
kde zotrval jeden rok (z toho 4 a pol mesiaca bol chorý). 1.1.1943 bol povýšený na stot. pech. 25.3.1943 sa vrátil z východného frontu a znovu slúžil v Trnave, kde bol 24.7.1943 ustanovený za veliteľa náhradnej
pomocnej roty.
Do ilegálneho protifašistického odboja sa zapojil v roku 1943 ako dôstojník trnavskej posádky, spolupracoval s npor. Karolom Fraňom a Štefanom Noskom. Pomáhal zásobovať partizánov v Malých Karpatoch, od mája 1944
im dodával zbrane. Na začiatku Povstania v Trnave pomáhal zabezpečiť prevzatie a kontrolu povstaleckej moci, a potom sa podieľal na organizovanom ústupe posádky na stredné Slovensko. Po príchode trnavskej posádky na
povstalecké územie sa zúčastnil bojov pri Hrosnkom Beňadiku, Žarnovici, Novej Bani a Dolných Hámroch, bol neskôr veliteľom 4. pešieho práporu Javor I. TS., veliteľom opevňovacích prác na južných prístupoch k Banskej Bystrici
v úseku Kremnička a v druhej polovici októbra 1944 v úseku II. TS v priestore Lom nad Rimavicou - Hriňová - Utekáč. Po páde Brezna ustúpil na Vepor, kde zo zvyškov práporu spolu s bývalými príslušníkmi 2. čs. paradesantnej brigády
utvoril partizánsky oddiel, s ktorým operoval v priestore Vepor - Poľana - Bukovina.
Začiatkom roku 1945 po predchádzajúcom nadviazaní kontaktov s rumunskými vojakmi sa so svojou jednotkou pri Hrončeku prebil k sovietskym vojskám a prihlásil sa do 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, kde od 18.2.1945
ako veliteľ 3. samostatného práporu automatčíkov 4. čs. samostatnej brigády sa zúčastnil oslobodenia Liptovského Mikuláša, Žiliny, Vsetína, Bystřice pod Hostýnem a i.
Dňa 8.8.1945 sa stal veliteľom p. pl. 23 v Trnave. 17.8.1945 ho povýšili do hodnoti mjr. pech. s účinnosťou od 1.8.1945. Dňa 24.9.1945 bol ustanovený za zástupcu veliteľa p. pl. 23. V apríli 1946 vyšiel výnos
Poverníka pre národnú obranu z čias Povstania z 19.10.1944, podľa ktorého s účinnosťou od 28.10.1944 bol povýšený do hodnosti škpt. pech. Preto sa muselo jeho povýšenie zo 14.5.1945 do tej istej hodnosti v augiste 1946 anulovať.
V roku 1946 ako veliteľ jednotky sa zúčastnil bojov proti banderocvom na východnom Slovensku. 27.5.1946 odišiel k veliteľstvu Železo "ZPÚ" a 18.6.1946 sa vrátil k svojmu pluku a znovu prevzal velenie ako ustanovený
zástupca veliteľa pluku. Od 3.3.1947 do 29.6.1947 absolvoval kurz pre veliteľov oddielov v Prahe s prospechom výborným. Dňom 30. septembra bol premiestnený od útvaru 4620 k 4633. Dňa 1.10.1947 bol ustanovený
za dočasného zástupcu veliteľa pluku. Dňom 30.9.1948 premiestnený k útvaru 2248 do Zvolena 23.10.1948 uznesením vlády československej zo dňa 12.10.1948 s účinnosťou od 1.4.1948 bol povýšený do hodnosti pplk. pech. Dňom 30.9.1948 bol premiestnený k
p. práp. 23 v posádke Zvolen a 15.10.1948 bol ustanovený za jeho veliteľa, neskôr veliteľa p. práp. 23 v Nýrsku.
Po roku 1948 sa stal obeťou intríg a vykonštruovaných obvinení, ktoré sa onedlho rozšírili obvinením zo strany niektorých údajných svedkov jeho činnosti na výchdonom fronte. 24.3.1950 bol uväznený. V roku 1951
ho odsúdili na odňatie slobody na 8 rokov, na peňažný trest 20 000 Kčs, konfiškáciu polovice majetku, stratu občianskych práv na 8 rokov. Do roku 1953 nespravodlivo väznený, v roku 1969 Vyšším vojenským súdom
oslobodený spo obžaloby a rehabilitovaný. V rokoch 1953-1954 bol robotníkom (zlievačom) v závode Kovosmalt Trnava (neskôr TAZ Trnava), potom až do roku 1965 bol dopravným referentom Rempo Bratislava. V rokoch
1965-1974 pracoval na Generálnom riaditeľstve Cukrovaru Trnava. Od 1974 na dôchodku. Pracoval aj v atletickom a telovýchovnom hnutí, bol vzorným trénerom I. triedy a rozhodcom I. triedy ľahkej atletiky, predsedom
sekcie atletiky KV ČSZTV v Západoslovenskom kraji, v okrese Trnava a v TJ Slávia Trnava.
Po oslobodení a návrate do vlasti bol prijatý do čs. armády a 3.8.1945 ustanovený
za veliteľa náhradného práporu p. pl. 23 v Trnave. 6.2.1947 povýšený na mjr.pech.
30.9.1947 bol premiestnený do p. pl. 39 a ustanovený za mobilizačného dôstojníka
pluku. l.6.1948 sa stal velitefom náhradného práporu p. pl. 39 Výzvedný. V r. 1950
v Prahe absolvoval kurz veliteľov vojenských telies. V r. 1950-1952 vykonával funkciu
zástupcu veliteľa pluku a neskoršie veliteľ pluku v Šumperku. V r. 1952-1958 pôsobil
ako učiteľ na katedre tankových a mechanizovaných vojsk vo VA v Prahe. V r. 1954
povýšený na plk. V r. 1958-1961 bol pomocníkom náčelníka odd. pre bojovú prípravu
na KVS v Hradci Králové a Bratislave. 1961 v hodnosti plk. preradený do zálohy.
Od r. 1961 organizačný pracovník, vedúci sekretariátu Laboratória pôdoznalectva
v Bratislave. Pri príležitosti 50. výročia SNP bol prezidentom SR vymenovaný
do hodnosti genmjr.
Vyznamenania
Pamätná medaila 1939, Za hrdinstvo II., II. st., Rad Slovenského národného povstania I. tr. (1945), 2x Československý
vojnový kríž 1939 (11.8.1945, 3.11.1945), Čs. medaila Za chrabrosť pred nepriateľom, Čs. vojenská medaila
Za zásluhy I. st., medal Za pobedu nad Germanijej, Ordinul Coroana Romaniei eu spade in gradul de Ofiter cu panglica de Virtute Militara (20.12.1947)
Zdroje:
Vojenský historický ústav Praha, Vojenský historický ústav Bratislava: Vojenské osobnosti československého odboje 1939-1945.Praha, máj 2005