Karol Fraňo
|
Karol Fraňo
kapitán pechoty (major pechoty), 2. pobočník vetiteľa
III. taktickej skupiny 1. čs. armády na Slovensku
* 27. 4. 1917, Podbrezová, okr. Brezno nad Hronom
Otec Michal Fraňo (1887- ?) robotník, matka
Emilia Stanislavová (1896-?) domáca. V rokoch
1929-1933 vychodil 4 triedy meštianskej školy
v Banskej Bystrici. Od l. 7. 1933 do l. 9. 1934 pracoval
ako poľnohospodársky robotník v Lučatíne.
V rokoch 1934-1938 v Banskej Bystrici absolvoval
4 triedy štátnej odbornej školy kovopriemyselnej s maturitou. Od l. 7. 1938 do
l. 3. 1939 pracoval ako technický úradník v inštalatérskej firme Párička a spol. v Banskej
Bystrici. Odvedený 14. 3. 1938, l. 10. 1938 určený pre p. pl. 12, l. 3. 1939 nastúpil na vykonávanie voj. prezenčnej služby v p. pl. 12 vo Zvolene a 5.3.1939 bol pridelený do ŠDPZ do p. pl. 17, do školskej roty, zaradený ako aspirant.
Po vzniku Slovenského štátu, 1.5.1939, povýšený na slob. asp., 1.7.1939 na des. asp. v ŠDPZ v Banskej Bystrici, ktorú 1.8.1939 absolvoval a bol premiestnený do p. pl. 3, do 12. roty. 1.9.1939 v Banskej Bystrici
ho prijali do VA, kde študoval smer delostrelecký, ktorý absolvoval 15.8.1940. Vyradili ho ako por. pech. s povolaním a ustanovili za čakateľa na služobné miesto v služobnej kategórii absolventov VA a
premiestnili ho do Popradu do p. pl. 9, kde sa stal I. dôstojníkom horskej kanónovej batérie p. pl. 9. Dňa 30.9.1940 ho premiestnilo do p. pl. 1 do Bratislavy a 1.10.1940 ustanovili za veliteľa čaty horskej
kanónovej batérie p. pl. 1 a 1.3.1941 za zástupcu veliteľa kanónovej batérie p. pl. 1.
Po vstupe Slovenska do vojny, 25.6.1941, bol odoslaný do poľa s horskou kanónovou batériou p. pl. 1 a ustanovený za 2. pobočníka veliteľa p. pl. 101. V auguste 1941 bol pridelený na veliteľstvo divízie,
kde robil materiálneho dôstojníka na 4. oddelení. 3.9.1941 bol pridelený ako 2. pobočník veliteľa pluku, pplk. Mikuláša Markusa. 1.1.1942 bol povýšený na npor. pechoty. 14.7.1943 sa vrátil z frontu do p. pl. 1 a
bol ustanovený za veliteľa náhradnej roty p. pl. 1. Dňa 1.10.1943 bol určený za veliteľa 3. výcvikovej roty p. pl. 1 v Trnave. 14.4.1944 ho ustanovili za mobilizačného dôstojníka p. pl. 1. Touto funkciou
ho poverilo VPV, ktorého náčelník štábu pplk. gšt. Ján Golian s ním rátal ako s povstaleckým veliteľom trnavskej posádky. V tomto rozhodnutí - ktoré pplk. gšt. J. Golian prijal na návrh prednostu spravodajského
oddelenia na VPV, npor. Jána Koreckého - sa odrazilo aj to, že Fraňo bol známy ako antifašista a svoje názory a postoje neskrýval ani na východnom fronte, kde spolupracoval s odbojovou skupinou pri ZD a
patril do okruhu stot. Jána Nálepku.
Prvým jeho spolupracovníkom bol záložný dôstojník Štefan Nosko, ktorý narukoval 23.3.1944 do Trnavy. Po krátkom pobyte v Trnave však ešte na jar 1944 v hodnosti npor. odišiel na vých. Slovensko, kde sa stal veliteľom
roty a odtiaľ sa vrátil do trnavskej posádky 15.8.1944. Okrem Noska do príprav zapojil stot. Mikuláša Čordáša, rtm. Jána Málika a neskôr aj des. Štefana Šubu, stot. Karola Petza, práp. Jána Marka a ďalších.
V priebehu augusta 1944 bol viackrát v Banskej Bystrici za pplk. gšt. J. Golianom. Tak to bolo aj 24.8., keď prevzal konkrétne inštrukcie na otvorené ozbrojené vystúpenie. V ten istý deň sa vrátil do Trnavy
a v zmysle Golianových usmernení vydal pokyny na obsadenie kruhovej obrany mesta. Ako mobilizačný dôstojník mohol tieto plány uskutočňovať vrámci svojho služobného zadelenia. Takisto realizoval skoršiu
Golianovu myšlienku o sústredení vojenského materiálu na stredné Slovensko. Nariadil presun zbraní z trnavského zbrojného skladu do Zvolena (akciu uskutočnili rtm. J. Málik a des. Š. Šuba).
V auguste 1944 zabezpečil vyzbrojenie špeciálnej roty, ktorá, ako partizánska jednotka, mala pôsobiť na západnom Slovensku, konkrétne pri Brezovej pod Bradlom pod velením mjr. Břetislava Chrastinu, ktorý
vystupoval pod krycím menom Hanes. Transporty zbraní a výstroja do Brezovej sprevádzal npor. Š. Nosko. Okrem toho Fraňo rozpracovával na trnavské podmienky rozkazy ilegálneho VÚ, podľa ktorých sa malo
realizovať vyhlásenie prísnej pohotovosti v posádke, dobudovanie kruhovej obrany, internovanie miestnych Nemcov a ďalšie opatrenia.
29.8.1944 popoludní aj do Trnavy prenikol fonogram pplk. g3t. J. Goliana o najprísnejšej bojovej pohotovosti. Po prejave gen. I. tr. Ferdinanda Čatloša okolo 21.00 hod. obdržala trnavská posádka rozkaz
od Goliana na mobilizáciu a postavenie sa na odpor prichádzajúcim nemeckým okupantom. Fraňo vydal v Trnave mobilizačnú výzvu, ktorú z jeho rozkazu pripravil a podpísal npor. v zál. Š. Nosko. Túto výzvu
vysielal aj mestský rozhlas. Na druhý deň, 30.8., vydal aj "Vyhlášku" na obmedzenie pohybu občanov mesta Trnavy. Oficiálneho veliteľa posádky, stot. Andreja Benka-Rybára nezbavil velenia, preto v povojnovej
historiografii vystupujú ako dvaja velitelia trnavskej posádky. Mal rozhodujúci podiel na velení trnavskej posádky počas jej presunu na povstalecké územie. Za činnosť predurčeného povstaleckého veliteľa
trnavskej posádky počas príprav SNP a uskutočnenie presunu časti posádky na povstalecké územie, 1.9.1944, bol pplk. gšt. J. Golianom mimoriadne povýšený na stot. pech. Z trnavskej posádky sa sformoval
pluk Dunaj, v ktorom sa stal zástupcom veliteľa. Pri vzniku taktických skupín sa pluk reorganizoval na 23. peší prápor Dunaj. Od 14.9.1944 bol náčelníkom štábu v 25. pešom prápore Hron. Od 27.9.1944 bol 2. pobočníkom
veliteľa III. TS. Po ústupe do hôr, 3.11.1944, sa stal veliteľom partizánskej jednotky Bogdan v lesoch na Poľane, kde sa včlenil do partizánskej jednotky pplk. Viliama Lichnera, v ktorej plnil funkciu hospodára.
1.4.1945 ako kpt. pech. nastúpil do služby v čs. armáde v Posádkovom veliteľstve v Trnave a ustanovili ho za veliteľa posádky. 28.4.1945 Prijímacou komisiou SNR pre prijímanie vojenských gážistov bol prijatý
do čs. armády ako kpt. pech. 7.7.1945 ho pridelili do protitankového oddielu do Topoľčian, kde sa stal veliteľom. Krátko na to, 1.8.1945, ho povýšili do hodnosti škpt. pech. a o dva dni ho pridelili ako
prednostu pre 5. oddelenie (OBZ) do Posádkového veliteľstva v Komárne. 5.9.1945 ho pridelili Veliteľstvu VII. armádneho zboru a ustanovili za prednostu 5. oddelenia (OBZ) VII. zboru. V roku 1946 sa stal
členom prijímacej komisie MNO pre dôstojníkov a rotmajstrov slovenskej národnosti. 1.10.1946 ho povýšili na mjr. pech. 1.6.-31.7.1947 absolvoval kurz obranného spravodajstva na hl. št. v Prahe.
Ako mjr. pech. bol 30.9.1947 vtelený do kemňového počtu veliteľstva 9. divízie a 29.2.1948 premiestnený do p. pl. 7 s určením pre radovú službu a včlenený do 14. roty. 31.5.1948 bol prepustený do pomeru
mimo činnej služby a preložený do I. zálohy ako mjr. pech. v zál. 1.6.-1.12.1948 bol národným správcom Obchodu so železom v Nitre. Od 1.12.1948 do 15.1.1957 ako technický úradník pracoval v Azbestocementových
závodoch v Nitre. Od 15.1.1957 bol technológom Poverníctva stavebníctva v Bratislave. V dňoch 4. až 31. augusta 1950 vykonal 5. pravidelné cvičenie ako veliteľ práporu. Od r. 1970 bol podnikovým riaditeľom
Azbestocementových závodov n. p. Nitra.
Vyznamenania
Za zásluhy III., II. st. (1942), Čs. medaila Za chrabrosť pred nepriateľom (4.8.1945), 3x Československý vojnový kríž 1939 (18.8.1945, 13.4.1946, 31.8.1946), Rad Slovenského národného povstania I. tr. (29.8.1945), medal Za pobedu nad Germanijej (26.8.1946), Čs. vojenská medaila Za zásluhy 1. st. (31.8.1946)
Zdroje:
Vojenský historický ústav Praha, Vojenský historický ústav Bratislava: Vojenské osobnosti československého odboje 1939-1945.Praha, máj 2005