Florián Juračka
|
Florián Juračka
štábny kapitán pechoty (major pechoty v zálohe),
veliteľ 21. pešieho práporu Váh
III. taktickej skupiny 1. čs. armády na Slovensku
* 23. 3. 1913 Dojč, okr. Senica nad Myjavou
✝ 10. 8. 1979 Skalica, okr. Senica
Otec Juraj, matka Helena, rod. Kučerová. Manželka
Eva, rod. Bělcová. Po skončení Ľudovej školy v Dojči
a meštianskej v Skalici v roku 1932 absolvoval
Učiteľský ústav v Modre. V rokoch 1932-1936 učil
v Ľudovej škole obecnej v Čáčove pri Senici. Do voj. prez. služby nastúpil 1. 1O. 1936
v ŠDPZ pri 10. divízii v Banskej Bystrici. 1. 2. 1937 bol povýšený na slob.asp., 15. 6.
1937 na des.asp., 15. 9. 1937 na čat. asp. a preložený do p. pl. 12 do Komárna. 1. 2.
1938 povýšený na ppor. prez. služby a 28. 8. 1938 preložený do zálohy. 15. 9. 1938 - 22.12. 1938 bol na mimoriadnom cvičeni v rámci mobilizácie. Bol zaradený do p. pl. 12
ako veliteľ čaty.
21. 3. 1939 bol povolaný do p. pl. 33, 1. 5. 1939 mu premenovali hodnosť na por.
pech. v zál., 15. 6. 1939 bol aktivovaný slovenským MNO. 20. 8. 1939 premiestnený
do cyklistického práporu v Turčianskom Sv. Martine a ustanovený za veliteľa 3. cykl.
roty. 10. 11. - 18. 12. 1939 absolvoval aplikačný kurz pre aktivovaných dôst. v Dolnom
Kubíne. 1. 2. 1940 ho preložili na MNO a 15. 2.1940 ustanovili za dočasného pobočníka
ministra NO. 1. 8. 1940 povýšený na npor. a 15. 6. 1941 premiestnený do p. pl. 1,
ustanovený za veliteľa 1. roty a 20. 8. 1941 za I. plukovného pobočníka. 15. 11. 1941
odišiel do poľa ako veliteľ 6/21 roty k RD. 7. 11. 1942 sa vrátil na Slovensko a stal sa
veliteľom práporu p. pl. 1 v Trnave. 15. 2. 1943 ho povýšili na stot.pech. 1. 1. 1944 bol
premiestnený na MNO a ustanovený za pobočníka šéfa Vojenskej správy. 26. 8. 1944
dobrovoľne odišiel do p. pl. 1 do Trnavy, kde sa stal I. plukovným pobočníkom.
Počas vypuknutia SNP sa zdržiaval v trnavskej posádke a podieľal sa na vyhláseni
Povstania a organizovanom odchode posádky na povstalecké územie. Počas presunu
posádky, spolu s npor. Karolom Fraňom, sa usiloval prehovoriť veliteľa nitrianskej
posádky, mjr. Jána Šmigovského, aby sa pridal k Povstaniu, ale neúspešne. Po príchode
na povstalecké územie bol prvým plukovným pobočníkom plk. Dezidera Kišša-Kalinu. 15. 9. 1944 bol ako kpt.pech. ustanovený za veliteľa práporu Váh v III. TS
Gerlach. V druhej polovici septembra 1944 bol prápor začlenený do IV. TS, presunul
sa do Handlovej a 18. 9. 1944 sa zúčastnil neúspešného povstaleckého protiútoku
na znovuzískanie Prievidze. V októbri 1944 sa opäť v zostave III. TS zúčastnil
na ústupových bojoch v smere Lučenec - Zvolen. 20.-28. 10. 1944 sa so svojím práporom
zúčastnil bojov v priestore Podkriváň - Detva - Očová - Vígľaš - Zolná.
Po porážke Povstania pokračoval v boji v partizánskom hnutí, stal sa príslušníkom
a náčelníkom štábu československej partizánskej brigády v partizánskom zväzku
Chruščov. Po jeho spojeni s ČA, od 6. 3. 1945 bol prezentovaný v 1. čs. armádnom
zbore v Poprade a prijatý do čs. brannej moci a vtelený do náhradného pluku.
Na konci vojny premiestnený do Vojenskej oblasti 3 Brno a 24. 7. 1945 do VO 4
do Bratislavy. 30. 1. 1946 bol vtelený do kmeňového počtu p. pl. 17 a zaradený ako
vel. I/17 práporu. 2. 3. 1946 povolaný na VŠV do Prahy, po odovzdaní funkcie veliteľa
práporu 10. 3. 1946 začal študovať na VŠV v Prahe.
6. 4. 1946, s platnosťou od 28. 10. 1944, bol mimoriadne povýšený na škpt.pech. 1. 5.
1946 ako škpt. pech. vtelený do 11. roty p. pl. 17, 15. 1. 1947 premiestnený do náhradnej
roty. 6. 2. 1947 ho povýšili na mjr. pech. Po roku štúdia, 1. 3. 1947, mu udelili ročnú
dovolenku, po ktorej 1. 3. 1948 ho preložili do zálohy ako majora pechoty v zál.
Vyznamenania
Medaila Javorina (1939); medaila Za zásluhy II. st.; Za hrdinstvo III. a II. st.; Pamätná medaila
(1944); Rad Slovenského národného povstania 1. tr., Československý vojnový kríž 1939; čs. medaila
Za chrabrosť pred nepriateľom; Československá vojenská medaila Za zásluhy I. st.
Zdroje:
Vojenský historický ústav Praha, Vojenský historický ústav Bratislava: Vojenské osobnosti československého odboje 1939-1945.Praha, máj 2005