Andrej Benka-Rybár
![]() |
Ing. Andrej Benka-Rybár
štábny kapitán pechoty (generálmajor v.v.),
velitel 23. pešieho práporu Dunaj
III. taktickej skupiny l. čs. armády na Slovensku
* 15. 10. 1914 Bardejov
✝ 25. 2. 2002 Bratislava
Syn roľníka Juraja a Anny, rod. Banbikovej. Manželka
Cecília, syn Ivan, dcéra Dagmar.
1925-1929 vychodil Meštiansku školu v Bardejove, 1930-1935 študoval na Vysokej hospodárskej škole v Košiciach.
Voj. prez. službu začal vykonávať ako vojak ašpirant 1.1O.1935 v p. pl. 45 Rumunský.
1.2.1937 bol vymenovaný za ppor. prezenčnej služby, 1.1O.1937 preložený
do I. zálohy a v hodnosti ppor.pech. v zál. prijatý do ďalšej dobrovoľnej činnej služby
na obdobie šiestich mesiacov. V polovici januára 1938 bol ustanovený za veliteľa čaty.
l.4.1938 si predĺžil záväzok na ďalšiu dobrovoľnú službu na šesť mesiacov. 1.1O.
1938 bol pridržaný v činnej službe na základe mobilizácie. Do pomeru mimo činnej
služby bol prepustený 16.12.1938. Po vzniku Slovenského štátu prijatý do slovenskej
armády a 15.5.1939 preložený do skupiny dôstojníkov pech. z povolania v hodnosti
por. pech. 30.11. sa stal dočasným veliteľom 8. roty. 1.8.1940 povýšený na npor.pech.
a 1.10. bol premiestnený do p. pl. 5 v Levoči ako velitei 4. roty. l.3.1941 bol premiestnený
do štábnej roty p. pl. 1 a 23.4. ustanovený za veliteľa čaty a veliteľa 4. roty.
15.6.1941 sa stal velitelom kanónovej batérie. 26.6.1941 odišiel do poľa ako veliteľ
4. roty p. pl.1. Z východného frontu sa vrátil 19.8.1941 a prevzal funkciu dočasnébo
veliteľa horskej kanónovej batérie, potom predsedu správy budov v kasárňach
na Mlynských Nivách v Bratislave. 24.11 bol pridelený do p. pl 4 na cvičenie záložníkov
ako veliteľ kurzu. 7.2.1942 sa stal veliteľom 4. guľometnej roty strážneho
práporu a o dva dni neskoršie bol ustanovený aj za veliteľa kasární Mlynské Nivy.
7.3.1942 odišiel do poľa k ZD a 28.3. bol ustanovený za veliteľa 8. roty p. pl. 101.
Dňa 1.1.1943 povýšený na stot.pech. Po návrate na Slovensko bol 20.2.1943 ustanovený
za veliteľa 4. roty strážneho práporu a veliteľa kasární Mlynské Nivy. O necelý
mesiac neskoršie sa stal telovýchovným dôstojníkom pluku a 7.6.1943 dočasným
veliteľom náhradného práporu p. pl. 1 a veliteľom posádky v Trnave. V tejto posádke
sa zapojil do ilegálneho protifašistického odboja. V spolupráci s povstaleckým veliteľom
posádky, za ktorého Vojenského ústredie určilo npor. pech. Karola Fraňa, sa
podieľal na zorganizovaní jej prechodu do SNP. Od 9.9. do 1O.1O.1944 pôsobil vo
funkcii veliteľa 23. pešieho práporu Dunaj III. TS l. čs. armády na Slovensku. Zúčastnil
sa bojov v priestoroch Hronský Beňadik, Horné Hámre, Žarnovica, Kremnica,
Hronská Dúbrava a Dobrá Niva. S účinnosťou od 28.10.1944 bol povýšený na škpt.
pech. Na začiatku novembra 1944 padol do nem. zajatia a bol odsunutý do zajateckého
tábora v Lamsdorfe, oslobodený 8. 5. 1945.
![]() |
Vyznamenania
Za hrdinstvo (1939), Rad Slovenského národného povstania ll. tr. (1946), Československý
vojnový križ 1939, Čs. medaila Za chrabrosť pred nepriateľom (1946), Čs. vojenská medaila
Za zásluhy I. st. (1946), medal Za pobedu nad Germanijej (1945), Rad Slovenského národného
povstania I. tr. (1947).
Pramene
VA Trnava, nábradná KL.
Literatúra:
HALAJ, D.: Protifašistický odboj na Slovensku 1938-1945. Bratislava 1980; JABLONICKÝ, J.:
Povstanie v Trnave. In: Manipulovaná história SNP. Zborník o SNP III. Toronto, Naše snahy 1983.
Zdroje:
Vojenský historický ústav Praha, Vojenský historický ústav Bratislava: Vojenské osobnosti československého odboje 1939-1945.Praha, máj 2005