Andrej Benka-Rybár



Ing. Andrej Benka-Rybár
štábny kapitán pechoty (generálmajor v.v.),
velitel 23. pešieho práporu Dunaj
III. taktickej skupiny l. čs. armády na Slovensku

* 15. 10. 1914 Bardejov
✝ 25. 2. 2002 Bratislava

Syn roľníka Juraja a Anny, rod. Banbikovej. Manželka Cecília, syn Ivan, dcéra Dagmar. 1925-1929 vychodil Meštiansku školu v Bardejove, 1930-1935 študoval na Vysokej hospodárskej škole v Košiciach. Voj. prez. službu začal vykonávať ako vojak ašpirant 1.1O.1935 v p. pl. 45 Rumunský. 1.2.1937 bol vymenovaný za ppor. prezenčnej služby, 1.1O.1937 preložený do I. zálohy a v hodnosti ppor.pech. v zál. prijatý do ďalšej dobrovoľnej činnej služby na obdobie šiestich mesiacov. V polovici januára 1938 bol ustanovený za veliteľa čaty. l.4.1938 si predĺžil záväzok na ďalšiu dobrovoľnú službu na šesť mesiacov. 1.1O. 1938 bol pridržaný v činnej službe na základe mobilizácie. Do pomeru mimo činnej služby bol prepustený 16.12.1938. Po vzniku Slovenského štátu prijatý do slovenskej armády a 15.5.1939 preložený do skupiny dôstojníkov pech. z povolania v hodnosti por. pech. 30.11. sa stal dočasným veliteľom 8. roty. 1.8.1940 povýšený na npor.pech. a 1.10. bol premiestnený do p. pl. 5 v Levoči ako velitei 4. roty. l.3.1941 bol premiestnený do štábnej roty p. pl. 1 a 23.4. ustanovený za veliteľa čaty a veliteľa 4. roty. 15.6.1941 sa stal velitelom kanónovej batérie. 26.6.1941 odišiel do poľa ako veliteľ 4. roty p. pl.1. Z východného frontu sa vrátil 19.8.1941 a prevzal funkciu dočasnébo veliteľa horskej kanónovej batérie, potom predsedu správy budov v kasárňach na Mlynských Nivách v Bratislave. 24.11 bol pridelený do p. pl 4 na cvičenie záložníkov ako veliteľ kurzu. 7.2.1942 sa stal veliteľom 4. guľometnej roty strážneho práporu a o dva dni neskoršie bol ustanovený aj za veliteľa kasární Mlynské Nivy. 7.3.1942 odišiel do poľa k ZD a 28.3. bol ustanovený za veliteľa 8. roty p. pl. 101. Dňa 1.1.1943 povýšený na stot.pech. Po návrate na Slovensko bol 20.2.1943 ustanovený za veliteľa 4. roty strážneho práporu a veliteľa kasární Mlynské Nivy. O necelý mesiac neskoršie sa stal telovýchovným dôstojníkom pluku a 7.6.1943 dočasným veliteľom náhradného práporu p. pl. 1 a veliteľom posádky v Trnave. V tejto posádke sa zapojil do ilegálneho protifašistického odboja. V spolupráci s povstaleckým veliteľom posádky, za ktorého Vojenského ústredie určilo npor. pech. Karola Fraňa, sa podieľal na zorganizovaní jej prechodu do SNP. Od 9.9. do 1O.1O.1944 pôsobil vo funkcii veliteľa 23. pešieho práporu Dunaj III. TS l. čs. armády na Slovensku. Zúčastnil sa bojov v priestoroch Hronský Beňadik, Horné Hámre, Žarnovica, Kremnica, Hronská Dúbrava a Dobrá Niva. S účinnosťou od 28.10.1944 bol povýšený na škpt. pech. Na začiatku novembra 1944 padol do nem. zajatia a bol odsunutý do zajateckého tábora v Lamsdorfe, oslobodený 8. 5. 1945.

Po oslobodení a návrate do vlasti bol prijatý do čs. armády a 3.8.1945 ustanovený za veliteľa náhradného práporu p. pl. 23 v Trnave. 6.2.1947 povýšený na mjr.pech. 30.9.1947 bol premiestnený do p. pl. 39 a ustanovený za mobilizačného dôstojníka pluku. l.6.1948 sa stal velitefom náhradného práporu p. pl. 39 Výzvedný. V r. 1950 v Prahe absolvoval kurz veliteľov vojenských telies. V r. 1950-1952 vykonával funkciu zástupcu veliteľa pluku a neskoršie veliteľ pluku v Šumperku. V r. 1952-1958 pôsobil ako učiteľ na katedre tankových a mechanizovaných vojsk vo VA v Prahe. V r. 1954 povýšený na plk. V r. 1958-1961 bol pomocníkom náčelníka odd. pre bojovú prípravu na KVS v Hradci Králové a Bratislave. 1961 v hodnosti plk. preradený do zálohy. Od r. 1961 organizačný pracovník, vedúci sekretariátu Laboratória pôdoznalectva v Bratislave. Pri príležitosti 50. výročia SNP bol prezidentom SR vymenovaný do hodnosti genmjr.

Vyznamenania
Za hrdinstvo (1939), Rad Slovenského národného povstania ll. tr. (1946), Československý vojnový križ 1939, Čs. medaila Za chrabrosť pred nepriateľom (1946), Čs. vojenská medaila Za zásluhy I. st. (1946), medal Za pobedu nad Germanijej (1945), Rad Slovenského národného povstania I. tr. (1947).

Pramene
VA Trnava, nábradná KL.

Literatúra:
HALAJ, D.: Protifašistický odboj na Slovensku 1938-1945. Bratislava 1980; JABLONICKÝ, J.: Povstanie v Trnave. In: Manipulovaná história SNP. Zborník o SNP III. Toronto, Naše snahy 1983.

Zdroje:
Vojenský historický ústav Praha, Vojenský historický ústav Bratislava: Vojenské osobnosti československého odboje 1939-1945.Praha, máj 2005